Založ si blog

Mexiko a jeho 60 000 mŕtvych. . . .

Všetko sa to začalo príchodom čínskeho etnika na územie Mexika. Číňania so sebou priniesli aj veľmi cenenú komoditu- ópium. Mexické podsvetie zo začiatku nevenovalo väčšiu pozornosť trhu s ópiom a tak mali Číňania žijúci v Mexiku voľné ruky. Ten z nich spravil na mexické pomery pomerne bohatú vrstvu obyvateľstva, čo samozrejme s nevôľou prijímalo väčšinové v chudobe žijúce mexické obyvateľstvo. Mexické podsvetie sa na začiatku 20. storočia špecializovalo na pašovanie alkoholu do USA. Prohibícia u ich severného suseda spustila zlatý vek aj pre mexických pašerákov. Ukončením prohibície v USA vyschol prameň aj mexickému podsvetiu. To muselo reagovať a pretransformovať svoje aktivity iným smerom. Po inšpiráciu nemuseli chodiť ďaleko, pretože práve v ich krajine fungoval veľmi prosperujúci obchod s narkotikami, ktorý ovládala už spomínaná čínska menšina. Mexické podsvetie spustilo kroky na elimináciu vplyvu čínskeho podsvetia v Mexiku, za účelom prebratia ich lukratívneho obchodu. Využili nato domáce obyvateľstvo, ktoré prechovávalo veľkú nevraživosť k čínskej menšine a za pomoci vrážd, násilia, vydierania a zastrašovania postupne prebrali obchod s narkotikami vo svojej krajine. Čínske podsvetie stratilo v Mexiku jeden zo svojich pilierov nelegálnych aktivít. Mexické  ópium sa stalo príjemným zaháňačom reality a bolesti u veľkého množstva amerických vojakov, ktorí túto drogu používali počas 2.sv. vojny.

 

Ópium nahradila marihuana, heroín, ktoré sa tešili u americkej spoločnosti veľkému záujmu. To sa nachádzame už v búrlivých 60 tých rokoch, kedy s vlnou odporu nastupujúcej mladej americkej generácie voči vojnám vedenými zo strany USA, sa spúšťa aj liberálny postoj k drogám. Rebélia mladej generácie bola priamo spojená s drogovým ošiaľom a užívaním týchto látok. Drogy sa však nestali len doménou rebelujúcej mládeže, ale čoraz viacej prenikali medzi najvyššie vrstvy spoločnosti. Kokaín sa stal symbolom zhýralej, znudenej  bohatej strednej a vyššej americkej triedy. Obchod s drogami sa stal najväčším prímom mexického podsvetia. Rebelujúca generácia, nazývaná aj hippies bojovala za lásku, porozumenie medzi ľuďmi, za kolektívnosť, za mier, no svojim nadmerným užívaním a tolerancii k drogám dopomohli k vzniku krutých mexických a latinsko-amerických drogových kartelov, ktorých krutosť a pohŕdanie ľudským životom sú celosvetovo známe. Samozrejme nemôžeme za vznik drogovej mafie viniť hnutie hippies, či mierových amerických aktivistov, lebo drogy užívala väčšina americkej spoločnosti bezohľadu na triedne, či sociálne postavenie a v spoločnosti, ktorá je založená na konzumných, individuálnych, egoistických kapitalistických hodnotách je samozrejmé, že hlavným vinníkom stavu je domáca vláda a systém ktorý udržuje. Mafia, organizovaný zločin, drogové kartely, nadmerné užívanie drog je sprievodným znakom každej krajiny v ktorej vládne kapitalizmus. Nie náhodou, ako prvé u nás v Československu po roku 1989 neprichádzajú tie ohromné sociálne istoty, či prosperita, akú nám sľubovali novembroví tribúni, ale prostitúcia, biele kone, vydieranie, obchod so ženami, drogy, zločinnosť, vraždy, jedným slovom všetky atribúty podnikania organizovaného zločinu, ktorý nachádza živnú pôdu práve v kapitalizme.

 

Americké vlády vždy bojovali proti nejakému problému silou. To sa stalo aj pri potláčaní organizovaného zločinu, kedy sa neprihliadalo na príčiny, ale na odstraňovanie dôsledkov. USA sú tiež známe svojim liberálnym postojom k noseniu a vlastneniu zbraní a v krajine, kde sa k zbrani môže dostať naozaj hocikto sa s kriminalitou bojuje veľmi ťažko. Tieto zákony vo veľkom využíva aj mexické podsvetie, ktoré sa zásobuje strelivom a zbraňami pochádzajúcimi práve z USA. Americká vláda sa snažila rozdrviť drogovú základňu v Mexiku aj tým, že ich špeciálne lietadlá rozprášili na obrovských plochách marihuanových polí v Mexiku jed. To malo za následok zníženie produkcie marihuany v Mexiku, no americký trh bolo treba nasýtiť a túto situáciu šikovne využilo podsvetie v Kolumbii, ktoré zaplnilo vzniknutú dieru. USA, tak napomohli k vzniku drogových kartelov v Kolumbii, ktoré sa zdarne etablovali na americkom trhu, vďaka výpadku dodávok z Mexika. Mexiko sa stalo tranzitným štátom a bránou do USA aj pre tieto kartely.

 

Americkú vládu samozrejme v tej dobe najviac trápil boj s komunizmom a progresívnymi socialistickými ľudovými hnutiami, ktoré vznikali v blízkosti USA ako huby po daždi. Stredná a Južná Amerika boli vnímané USA za hlavnú oblasť amerického vplyvu a k týmto štátom sa správali ako k svojim kolóniám. Nerešpektovali výsledky volieb a robili všetko preto, aby potlačili spomínané hnutia a strany. Pre tento účel dokázali spolupracovať aj s drogovými kartelmi a podsvetím v štátoch Latinskej a Srednej Ameriky. Vlády USA preto zámerne prehliadali kriminálnu činnosť a obchod s narkotikami latinsko-amerických drogových kartelov, za čo požadovali, aby sa drogové kartely aktívne podieľali na potláčaní ľavicových, komunistických, socialistických a ľudových strán, či hnutí a celkovo demokratizačného procesu v Latinskej Amerike. V reály potláčanie znamenalo priamu fyzickú likvidáciu predstaviteľov týchto strán, aktivistov, odborových predákov a vojnové strety s partizánskymi hnutiami, ktoré sa sformovali ako obranná reakcia prenasledovaných najchudobnejších vrstiev. Miestne pravicové vlády za finančnej a materiálnej pomoci vlád USA prostredníctvom CIA formovali aj paramilitantné pravicové jednotky, ktoré používali na elimináciu ľudového odporu. Tieto jednotky boli vo veľkom využívané aj drogovými kartelmi, lebo pre tie znamenali partizánske ľavicové hnutia smrteľné ohrozenie, ich prípadné víťazstvo by znamenalo aj likvidáciu ich lukratívneho drogového biznisu a vyhnanie z krajiny. Drogoví baróni poväčšinou priamo ovládali pravicové gerilly. Za éry Reagana sa prevalila na verejnosť aféra Írán-Contras, kde sa okrem iného zistilo aj to, že CIA aktívne napomáhala pašovaniu niekoľkých ton kokaínu z Nikaraguy do USA. Po skončení studenej vojny, väčšina príslušníkov z týchto antikomunistických pravicových geríl vstúpilo do služieb drogových kartelov. Takýto scenár prebehol aj v Mexiku.

 

Územie Mexika si medzi sebou rozdelilo 7 drogových kartelov- kartel Sinaloa, Los Zetas, Pacifico Sur, Golfo, Templárski rytieri, Carillo Fuentes Organisation, Jalisco Nueva Generacion. V roku 2000 sa po vyše 70 rokoch neobmedzenej moci skončila vláda Revolučnej inštitucionálnej strany. Drogové kartely mali počas vlády tejto strany voľné ruky, čo si zabezpečovali podplácaním jej miestnych lídrov. Vláda preto nemala záujem na zhoršení vzájomných vzťahov. Všetko sa zmenilo po nástupe nového prezidenta Calderóna, člena centristickej Strany národnej akcie, ktorý vyhlásil drogovým kartelom neľútostnú vojnu. Tá si za roky 2006- 2012 vyžiadala už vyše 60 000 mŕtvych Mexičanov. Po potlačení kolumbíjskych drogových kartelov Medelín a Cali na začiatku 90 tých rokov 20. storočia sa najväčšou drogovou veľmocou stalo práve Mexiko, respektíve mexické drogové kartely.

 

V Mexiku sa bojuje o veľa a o tom svedčí aj počet obetí. Ja sa však pýtam, koho obeťami sú tých 60 000 ľudí? Prečo vlastne k takejto eskalácii násilia došlo? Hľadajme príčiny a nie len dôsledky. Dovolím si povedať, že títo ľudia sú obeťami kapitalizmu, lebo práve tento systém drží Mexiko v obrovskej chudobe a z toho pramení moc drogového priemyslu. Chudobní Mexičania potrebujú uživiť svoje rodiny a veľakrát jedinou možnosťou je pracovať pre drogové kartely. Jedine takto môžu zabezpečiť ako taký život pre seba a svoje deti. Títo ľudia sú k tomuto dohnaní systémom, ktorý im nedokáže zabezpečiť dôstojné živobytie, prácu,  dôstojné sociálne podmienky a stabilitu. Drogové kartely tak v Mexiku veľakrát suplujú štát a stávajú sa jedinými chlebodárcami pre chudobný ľud. Z toho pramení aj veľká podpora drogových kartelov  zo strany obyčajných Mexičanov, ktorí si týchto drogových bojovníkov veľakrát idealizujú a romantizujú. Dávajú ich do role novodobých banditov, ktorým ide o blaho chudobných ľudí Mexika a ktorí ich ochraňujú pred útlakom, ktorý prichádza od  severného suseda USA.

 

Spracoval Miroslav Pomajdík

 

Zdroje: Historická revue II/2012, Peter Valent: Drogové vojny v Mexiku

http://www.rozhlas.cz/leonardo/svet/_zprava/mexicke-drogove-kartely–911402

http://www.info-koktejl.cz/dejiny-historie/organizovany-zlocin/drogove-kartely-tovarny-na-smrt/

http://cs.wikipedia.org/wiki/%C3%8Dr%C3%A1n-Contras

 

 

O “apolitickosti” jednej pani učiteľky: Deviatiaci zo Spišskej vystavili a odovzdali Kiskovi vysvedčenie na výbornú s odkazom: Spoliehame na Vás (Budúcnosť Slovenska 2020-2024).

21.06.2018

Na jednom regionálnom spravodajskom portály, ktorý prináša správy hlavne z mesta Spišská Nová Ves a okolia som objavil článok, ktorého obsah ma nemilo prekvapil. Bol tam zverejnený článok viac »

Fabrika Bodet & Horst pôsobiaca vo Vrbovom je v konkurze a bez práce a výplat za 2 mesiace ostalo 360 ľudí: Aj takto u nás bačujú nadnárodné koncerny…

08.06.2018

Pracujúci z nemeckej firmy Bodet & Horst pôsobiacej vo Vrbovom, nevideli 2 mesiace výplaty, nemajú z čoho žiť a vo fabrike bola zastavená už aj výroba. To čo bolo viac ako jasné sa žial viac »

Sulík hovorí o privatizácii nemocníc a trhovej súťaži v zdravotníctve: Tieto opatrenia by dovŕšili jeho premenu na biznis a totálne ovládnutie finančnými skupinami

27.03.2018

Strana SaS ústami svojho predsedu Sulíka kritizovala zdravotnícku reformu SMERU-SD a Sulík dnes predstavil svoju zdravotnícku reformu, ktorá počíta aj s odštátňovaním nemocníc, čiže SaS viac »

hepatitída, žltačka

V Rimavskej Sobote pribudli štyri nové prípady žltačky, ide už o epidémiu

22.06.2018 13:15

Spolu bolo z tejto oblasti s nízkym sociálno-hygienickým štandardom nahlásených už 18 prípadov žltačky typu A.

SR NRSR schôdza 30. rokovanie

OĽaNO trvá na tom, aby kandidátov na ústavných sudcov volila NR SR ústavnou väčšinou

22.06.2018 13:07

Vyhlásila to Veronika Remišová po tom, ako sa predstavitelia hnutia OĽaNO stretli s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom.

požiar, blesk, Raková pri čadci

Veľký požiar po blesku pri Čadci zlikvidoval stroje, autá aj kamión

22.06.2018 12:55

Mohutná búrka, ktorá sa v noci zo štvrtka na piatok prehnala Slovenskom, narobila poriadne škody.

Matteo Salvini

Salvini naznačil, že by spisovateľ Saviano mohol prísť o ochranku

22.06.2018 12:41

Saviano je pod nepretržitou policajnou ochranou od roku 2006, keď vyšla jeho kniha Gomora, ktorá hovorí o neapolskej mafii Camorra.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 70
Celková čítanosť: 257149x
Priemerná čítanosť článkov: 3674x

Autor blogu

Kategórie