Celé Slovensko žije kauzou Gorila. Jedna časť politického spektra by ju chcela rýchlo hodiť za hlavu a pokračovať v ďalšom pochode na “Reichstag“. Druhá časť spektra- SaSkári, Matovičoví Obyčajní ľudia, či strana 99% z nej chce vytĺcť čo najväčší politický kapitál. Kde je však pes zakopaný?
Ku kauze Gorila sa náramné hodí staré známe: „Zlodej kričí, chyťte zlodeja“. Prečo je tomu tak? Pretože nikto z politických elít nepoukázal na jadro problému a to je možná budúca korupcia a klientelizmus pri všetkých politických stranách. Musíme si uvedomiť, že každý jeden člen určitej politickej strany môže byť korumpovateľný. Samozrejme je aj množstvo politikov, ktorí nepodľahnú a zachovajú si svoju tvár, no jedna lastovička ešte leto nerobí.
Akú máte občania istotu, že Matovič a jeho budúci poslanci nebudú korumpovateľní? Akú máte občania istotu, že SaSkári nebudú, či už neboli skorumpovaní ? Akú máte istotu občania, že členovia strany 99% nebudú korumpovateľní? Žiadnu. Tak ako nemáte istotu, že ja, či moji kolegovia z KSS nezradia, keď zacítia veľké peniaze. Áno, môže to byť problém aj našej strany. Nemôžeme si povedať, že nás sa to netýka. Aj my komunisti sme z mäsa a kostí, ako všetci ľudia. Aj my môžeme, alebo nemusíme zlyhať. V kapitalistickej spoločnosti, kde peniaze hrajú hlavnú rolu, nieje naozaj nikto v bezpečí. Tak ako nikto nemôže vykrikovať, že by vydržal mučenie, keď ho reálne neokúsil, tak nikto nemôže dopredu vykrikovať, že ja nezoberiem úplatok, keď v reálnom živote mu ho nikto neponúkol a samozrejme je iné odmietnuť 300 Eur a iné 100 000 Eur. Tiež je iné odmietnuť úplatok, keď som finančne dobre zabezpečený, či prijať úplatok a tancovať ako niekto iný píska, keď som vo finančnej núdzi, alebo nám niekto hrozí smrťou našich blízkych. Nástrojov ako zlomiť človeka je v tomto systéme neúrekom. Prečo o tomto hlavnom probléme, na ktorý poukázala Gorila nepoukazujú členovia strán 99%, SaS, či pána Matoviča ?
Jednou z našich priorít je zmena systému. Tam vidíme aj hlavné východisko. Kapitalizmus musí byť porazení a nahradení socializmom, ktorý bude ale zbavený chýb minulosti. Niekto môže namietať, že za socializmu sa tiež korumpovalo a bralo úplatky. Samozrejme brali, no neporovnateľne nižšie, ako v dnešnom systéme. Kedysi dostal funkcionár ako úplatok sviňu, auto, či nedostatkový tovar, no dnes dostane toľko miliónov, že si zato môže postaviť niekoľko domov a odsťahovať sa na druhý deň do Karibiku. Samozrejme, ani toto nemôže byť ospravedlnením, že kedysi sa brali menšie úplatky, vždy to boli úplatky. Prečo potom bláznim o nejakom socializme, keď ani on si nevedel do značnej miery poradiť s týmto fenoménom. Hlavnú príčinu vidím v tom, že socializmus za bývalého režimu bol nastavený nesprávne a preto aj zlyhal a dopustil rôzne deformácie. Marxizmus hovorí v socializme o vláde ľudí, nie o vláde jednej strany a presne tu môžeme hľadať kľúč na vyriešenie záhady. Socializmus, aby prežil a rozvíjal sa správnym smerom, musí byť v rukách niekdajšej utláčanej väčšiny, nie jednej strany. Musia im patriť všetky výrobné prostriedky, ktoré budú obhospodarovať kolektívne. Musia poraziť buržoázny parlamentarizmus, ktorý nemá nič spoločné s demokraciou. Dokazujú to mnohé prípady, kedy politici doslova rozkrádali Slovensko a ľudia im v tom nemohli nijako zabrániť. Nazývať kontrolným mechanizmom a demokraciou voľbu inej strany, ktorá akože kradnúť už nebude, je viac ako smiešne. Ľudia sa musia naučiť kontrolovať svojich zástupcov, no naučia sa to iba vtedy, keď budú mať v rukách účinné páky a tie dnes nemajú a v kapitalizme ich ani nikdy mať nebudú, lebo v kapitalizme má vždy moc tá skupina ľudí, ktorá ovláda výrobné prostriedky a ktorá má najviac kapitálu, čiže financií. V kapitalizme ste úspešný iba vtedy, keď máte peniaze a stále viac a viac peňazí. Honba za nimi je rakovinou ľudstva. Keď raz ponecháme možnosť vykorisťovať jeden druhého a znásobovať svoje majetky, deliť sa na triedy, dovtedy tu bude aj korupcia, rozkrádanie a nerovnosť. Preto požadovať priamu demokraciu v kapitalizme, v ktorom necháte všetky výrobné prostriedky v rukách bankárov, finančníkov, oligarchom, jedným slovom buržoázii, je len trápnym aktom, ktorý však neprinesie vytúženú zmenu, len akýsi lúč svetla v tme, ktorý však nikdy nerozsvieti celú izbu. Túto otázku rozoberám podrobne v článku: Hnutia za skutočnú demokraciu a podstata ich zlyhávania, ktorý nájdete tu :
Viac sa tiež dozviete vo videu, v ktorom je zaznamenaný môj príspevok, ktorý som predniesol na seminári o príčinách a dôsledkoch 17. novembra 89 v Spišskej Novej Vsi tu: