Slovenskom sa valí Gorila! Nie hocijaká, tak ako tá reálne žijúca v Afrike, aj tá naša je prísne chránená zákonom. Obidve sú veľmi plaché. Tá naša až natoľko, že niekoľko rokov ju nikto nevidel a až teraz po dlhej dobe a po náročnej expedičnej misii sa opäť potvrdila jej existencia na území Slovenskej republiky. Tak ako tá africká, tak aj tá naša je ohrozená vyhubením. Pre gorily tu akosi nieje miesto a veselo sa na ňu poľuje zo všetkých strán a hrozí jej na Slovensku skoré vyhubenie. Len krátko sa tešíme z jej znovuobjavenia a už zase o ňu môžeme prísť.
Robko, či Miki, Béla, či figliar Janko, usilujú o jej skalp, no netúžia si jej hlavu zavesiť ako trofej niekde v obývačke nad krbom, ale čo najskôr ju odovzdať spoľahlivej kafilérke. Robko s Mikim väčšinou súperia o čo najvzácnejšiu trofej, majú ich už plné steny, no tentokrát sa v nich ozvalo svedomie a jeden druhému zdvorilostne ponúkajú jej odstrel, dokonca sa pred pár dňami dohodli na spoločnej poľovačke, na ktorej by ju konečne spoločnými silami aj dostali! Ach, krásny to šport, spája ľudí, kriesi v nich gentlemanské gestá.
Gorila slovenská však nieje sama, na jej záchranu sa už mobilizujú obetavé kmene SaSov a ich momentálne neposlušnej vetvy obyčajných Matoľudožrútov. Chcú stoj, čo stoj gorilu zachrániť. Už si chystajú veľkú klietku, jej nový bezpečný domov. Už sa nevedia dočkať, ako im bude v cirkuse zarábať veľké peniaze. Chcú ju ukázať všetkým, nech všetci vidia, ako skáče pod ich bičom!
Gorilka naša slovenská, čaká ťa temný osud. Jední ťa chcú zastreliť a tí druhí ochočiť! Tak , či onak, aj keď je to tragické, sme radi, že ťa máme a že sme ťa konečne objavili. Jedna vec je však istá, náš národ na teba nezabudne aj keď tu snami už nebudeš. Ostaneš stálym symbolom, či bizarnou pripomienkou, čo všetko pobehuje po našich panenských dubovo-smrekových hájoch.
Miroslav Pomajdík