Opájam sa mokom šťastia. Falošná ilúzia, bezútešný stav. Priestoru mám možno viac ako tiger v páchnucej ZOO, no rozkvitnutý prales vzdialený je pre nás oboch rovnako.
Dav slepcov obzerá si tragiku tohto obrazu. Človečina páchne mi viac ako cigaretový dym. Vzduch stráca svoju slobodu. Prietok krvi sa zmenšuje. Aj on sa dusí, aj keď je v tom nevinne. Snažím sa ho prebrať, no stráca farbu. Mení sa na všetko to, čo okúsilo našu vládu.
Opúšťam ho v pravej chvíli, zostať, áno, ale nedýchať! Tvrdohlavosť moja premilá.
Je to blázon! Nedýchať, to sa smie ?! Koľká drzosť !
Nedýcham, nedýcham a just nedýcham, vybral som si. Poďme spolu nedýchať a pľúca čisté, nepomyslia po nevere!