Koniec „titana“: Slotu vylúčili z SNS

24. apríla 2013, miroslav, Nezaradené

Nepredstaviteľné sa stalo pravdou. Z radov SNS bol vylúčený Ján Slota. Predsedníctvo SNS rozhodlo nekompromisne a schválilo dvojtretinovou väčšinou vylúčenie Slotu zo strany. Národniari vyčítajú expredsedovi nehospodárne nakladanie s majetkom SNS.

V posledných prieskumoch sa strana pohybuje tesne pod prahom zvoliteľnosti, čo je sľubná východisková pozícia, no po vylúčení Jána Slotu sa všetko môže rapídne zmeniť a podľa mňa aj výrazne zmení. Dnešné vedenie SNS na čele s Andrejom Dankom je smerom k Slotovi nekompromisné, no na verejnosti aj riadne nevýrazné.

 

História sa opakuje

 

Po rozkmotrení Slotu a Belousovovej, kedy ona ostala šéfovať SNS a Slota si založil Pravú SNS, nasledovalo vypadnutie z parlamentu. Až po opätovnom zblížení a zjednotení oboch frakcií nasledoval veľký „comback“ s 11,73% hlasov, čo bolo naozaj veľmi slušné. Počas svojho pôsobenia v 1. Ficovej vláde sa SNS natoľko skompromitovala svojimi korupčnými škandálmi, že len tesne preliezla v roku 2010 do parlamentu.

Počas dvoch rokov sa rozhoreli opätovné trenice medzi Slotom a Belousovovou, čo viedlo k jej odchodu zo strany a založenie politického subjektu Národ a Spravodlivosť – naša strana. V predčasných voľbách neuspel ani jeden z nich. SNS sa dostala opäť mimo hru. Belousovovú môže hriať aspoň to, že práve jej volebný výsledok 0,63%, chýbal SNSke k prekonaniu magickej hranice vstupu do NR SR.

Nemôžeme tiež zabúdať na Ľudovú stranu Naše Slovensko, ktorá s výsledkom 1,58% určite odobrala SNSke výraznú časť ich voličskej základne. Voliči ale ukázali, že Slota je stále pre nich výraznejšou osobnosťou stelesňujúcou politiku SNS, ako druhá najvýraznejšia postava strany, Belousovová.

 

S pádom Slotu, budú padať aj percentá

 

SNS bez Slotu a Belousovovej nemá podľa mňa výraznejšiu šancu opäť sa prebojovať do parlamentných lavíc. Slota je osobnosť, ktorá sa len tak nevidí. On je niekedy priam „prírodný úkaz“, ktorý dokáže zaujať celé Slovensko a vyvolať pozitívne a negatívne vášne v celej spoločnosti. To čo predstavuje svojimi názormi a postojmi, to ako žije a čo v politike dokazoval, je väčšinou v príkrom rozpore s mojimi marxistickými ideálmi a postojmi, no v spoločnosti si už vytvoril určité miesto, ktoré ho radí medzi najvýznamnejších politických „zjavov“ od roku 1989 a tento fakt musíme chtiac-nechtiac akceptovať.

SNS reprezentuje určité politické hodnoty, či postoje, no tie neboli pri rozhodovaní ľudí až tak dôležité. Hlavnú rolu hral tandem Slota-Belousovová, s tým, že Slota bol symbol, na ktorý nedosahovala ani Belousovová. Hlavne stratou Slotu strana veľmi utrpí. Môže si udržať určitý volebný potenciál, no ten ani zďaleka nebude stačiť na parlamentné lavice.

Ako dobre vieme z histórie tejto strany, nič nie je nemožné a opätovný návrat Jána Slotu do tejto strany nemusí až tak v budúcnosti prekvapiť. Pre samotnú SNS by to bol najlepší scenár, ak chce byť v budúcnosti úspešná. Ďalších variant môže byť niekoľko. Stiahnutie sa Jána Slotu z politickej scény, čo sa mi až tak nechce veriť, skôr si myslím, že zabojuje o obnovenie svojich pozícií v SNS, alebo na nich vyvinie nátlak založením svojho nového politického subjektu.

 

„Kotlebovci“ si môžu medliť ruky

 

Z tejto situácie budú najviac ťažiť neoľudáci z Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí sa môžu pochváliť silne medializovaným a výrazným „vodcom“ Mariánom Kotlebom. Predpokladám, že práve jeho hnutie môže poriadne zamiešať kartami a do budúcna sa stať aj najsilnejšou nacionalistickou silou na Slovensku.

Pri zhoršujúcej sa ekonomike, či stále neriešenom rómskom probléme, budú najviac získavať práve tieto extrémne sily. Ľudia pôjdu radšej za hulákajúcimi, drsne vyzerajúcimi chlapmi „z ľudu“, ktorí sa stavajú priamo v osadách podľa nich „cigánskemu teroru“, ako slušne vyzerajúcimi, „kravatkovskými“ členmi SNS, ktorí im nemajú bez Slotu vlastne čo ponúknuť.

Vylúčenie Slotu z SNS, nie je tak víťazstvom nového predsedu Danka a jeho vedenia, ale Mariána Kotlebu a jeho strany, ktorej sa tak otvárajú nové možnosti a dimenzie.

 

Miroslav Pomajdík