Miroslav Pomajdik

Pred pár rokmi  si v Brne uctilo pätnásť študentov z vysokých a stredných škôl pamiatku popravenej Milady Horákovej. Na tom by nebolo nič zlé, keby svojou akciou nepošpinili antifašistický odkaz vojakov Červenej armády. Celá akcia sa niesla pod názvom- „Presakujúce rany komunizmu“.

Nebudem sa púšťať do polemík, či obete bývalého režimu máme nazývať obete komunizmu, ktorý tu nikdy a nikde na svete nebol dosiahnutý, ale ide mi o niečo iné. Organizátori si zvolili k vyjadreniu pamiatky Milady Horákovej vskutku dehonestujúci spôsob. Cez pamätník vojakom Červenej armády, ktorí bojovali proti nacizmu, podieľali sa na oslobodení obyvateľov Brna a položili pritom svoje životy, previazali obväzy a symboliku kosáka a kladiva prelepili fotkou Milady Horákovej. Jeden z novinárov položil otázku organizátorovi akcie Michalovi Doležalovi, ktorý je dokonca študentom histórie, prečo použili práve obväzy. Doležal odpovedal- „Obvazy mají léčit ránu a ošetřovat. Pomník rudoarmějců je stále kvůli symbolům srpu a kladiva bolestnou připomínkou, zdrojem zla,“ Dokonca chceli obväzy postriekať kečupom, ktorý by znázorňoval presakujúcu krv obetí. Celý článok o akcii „Presakujúce rany komunizmu“ si môžete prečítať tu

http://zpravy.idnes.cz/brnenske-symboly-komunismu-zakryl-obvaz-kecup-studenti-vzdali-pwa-/brno.asp?c=A090626_132457_brno_dmk

Nedokázal som skrývať svoje sklamanie z počínania týchto ľudí, ktorým ich triezvy úsudok zatemnila nenávisť, ináč si nedokážem vysvetliť, ako niekto pri spomienke na Miladu Horákovú zvolí spôsob, ktorý dehonestuje pamiatku na padlých sovietskych vojakov. Chceli si niečo dokázať a mstiť sa na kosáku a kladive, ktorý bol symbolom Sovietskeho zväzu, ako krajiny a tiež symbolikou komunistického hnutia? Vojaci Červenej armády nasadzovali svoje životy a 20 miliónov Sovietov ich aj v tejto najstrašnejšej vojne stratilo. Bojovali pod červenou zástavou s kosákom a kladivom. To bol štátny symbol, symbol ich boja a krajiny. Dnes sa však démonizuje a sú dokonca jasné snahy o jeho zakázanie. Organizátori by si mali uvedomiť, že kosák a kladivo na pamätníku červenoarmejcov je z historického hľadiska jeho legitímnou súčasťou. Kosák a kladivo nikdy nezabíjalo, je to len symbol hnutia. Zabíjajú vždy ľudia. Podľa ich logiky by bolo určite na mieste zakázať aj kresťanský kríž, veď pod jeho symbolikou konali ľudia nehorázne zverstvá. Zakážme aj vlajku USA, symboliku Veľkej Británie, Francúzska, Španielska….. pod týmito symbolmi boli spáchané mnohé genocídy v potlačovaní národnooslobodzovacích hnutí v ich kolóniách. Nech dokážu svoju spravodlivosť aj pri ostatných symboloch, ktoré sú pričinením ľudí, krvavé.

V Maďarsku je kosák a kladivo zakázaný symbol. Situácia tam dospela do takých absurdít, že hroby červenoarmejcom a komunistom na ktorých bol kosák a kladivo, jednoducho túto symboliku pretreli červenou farbou a úplne tým sprznili tisíce hrobov. Pri honbe na symboly dokážeme prejaviť toľko fanatickosti, že človeku sa začína aj rozum zastavovať. Je to naozaj novodobé barbarstvo. Len úbohý človek bojuje proti určitým myšlienkam špinením jeho symbolov. Tie za nič nemôžu a sú súčasťou našej histórie. Je zaujímavé, že ľudia si svoj hnev vylievajú na symboloch, sochách a pamiatkach. Ach aké prízemné!

Antikomunisti si však svoju zlosť vybíjajú väčšinou práve na symboloch. Dokazujú nám to stále dookola. Tým, že prelepili pamätník padlým Sovietom fotkou Milady Horákovej, si neuctili jej pamiatku, ale práve naopak, pošpinili nielen spomienku na ňu a ju samotnú, ale aj pamiatku obyčajných sovietskych vojakov, ktorí žili a zomierali pod symbolom kosáka a kladiva. Dokázali len svoju plytkosť a nevzdelanosť dejín….Dotyčný organizátor, ktorý je študentom histórie, spochybnil aj svoju nestrannosť a odbornosť, ktorá v tejto veľmi chúlostivej vednej disciplíne nemôže chýbať. Na dejiny sa nemôžeme pozerať cez ideologické okuliare, ako to dokázal práve Doležal.

Milujem ľudí, ktorí dokážu byť obrovskí humanisti, keď dôjde na otázku o komunistických zločinoch. Dokážu nám srdcervúco opisovať utrpenie obetí a vymenujú nám všetku zlé, čo sa len pri tomto slovo nájsť dá, no akonáhle sa toho istého človeka spýtame na obete kapitalizmu, vysmeje vás a s úsmevom na tvári vás odbije stým, že kapitalizmus nemá žiadne obete. Ja ako komunista, začo sa nehanbím a nikdy hanbiť nebudem, dokážem jasne pomenovať zločiny, obete a deformácie svojho hnutia, no dnešný antikomunista, revíziu obetí svojej ideológie s ľadovou vážnosťou prehliada.

Do pozornosti chcem na záver dať všetkým antikomunistom, ale aj všetkým čitateľom tohto článku knihu od Stewarta Stevena- Výbušnina- Operation Splinter factor, ktorá vyšla na Západe už v roku 1971 a u nás v českom preklade vyšla vo vydavateľstve Sakko v roku 1991. Steven bol politický žurnalista, diplomatický korešpondent a jeden z najuznávanejších žurnalistov v Británii. V knihe Výbušnina ozrejmuje autor politické procesy a podiel tajných amerických služieb na ich priebehu. Steven v knihe usvedčuje USA, ktoré majú polovičný podiel na procesoch v 50-tých rokoch, ktoré sa udiali vo východnom socialistickom bloku. Operation Splinter bola operácia, ktorá systematicky pošpinila popredných politikov východného bloku a to tým, že z nich spravili amerických agentov. Tajné služby vypracovali množstvo listín a dôkazov o ich údajnej spolupráci so západnými tajnými službami a toto všetko šikovne podsúvali cez sieť svojich špiónov na východe druhej strane. Ich akcia bola taká úspešná, že dokonale zasiahla do politického života Východu a zasiahla bolestivo do života tisícom ľudí. Kto si raz túto knihu prečíta, uvidí monster procesy z 50-tých rokoch v celom socialistickom bloku úplne v inom svetle. Cieľom tejto knihy nieje zbavenie zodpovednosti vtedajších činiteľov na politických procesoch, ale dokázať, že Západ bol rovnocenným spolupáchateľom.

Nič nie je čiernobiele, nato netreba zabúdať a preto pri hľadaní pravdy musíme vždy zo začiatku spochybniť tzv. 100% pravdy, lebo pod zlatou maskou sa veľakrát nachádza mrcina.

Miroslav Pomajdík