Miroslav Pomajdik

Posledné udalosti v pásme Gazy jasne ukázali pravú tvár vojenskej diktatúry, ktorá vládne v Izraeli. To, čo dokazuje sionistický režim, je niečo neskutočné. Palestínsky život pre nich nemá žiadnu cenu. Je im úplne jedno, že zomierajú nevinní ľudia. Ich prečin? Žijú na území, ktoré ovláda hnutie Hamas. Sionistický režim zaútočil na územie Gazy kvôli tomu, aby oslabil Hamas. Dá sa vojensky oslabiť hnutie, ktoré stavia svoju popularitu hlavne na beznádeji, ktorú pociťujú Palestínčania z okupácie a brutality sionistického režimu ?

Odpoveď je jasná – nie, nedá. Vývoj v Afganistane, či Iraku nám jasne ukazuje, že čím sú ľudia zúfalejší, tým siahajú po radikálnejších formách odporu. V Afganistane je to Taliban, ktorému nahráva okupácia zahraničných vojsk a Irak je totožný príklad, kde silnejú náboženské sekty, napr. hnutie Muktada al Sadra, ktoré vyvolávajú zbytočné krviprelievanie medzi veriacimi. Podobný prípad je aj Hamas. Je pred nami dilema, podporovať boj Hamasu proti sionistickému režimu, alebo nie?

Vývoj na Blízkom východe nahráva do karát práve Hamasu. Nerozhodnosť a kapitulanstvo Fatahu na jednej strane a sionistický krvavý postup na strane druhej. Toto všetko v celkovom meradle posilní Hamas. Hnutie už oznámilo, že bude vyplácať peniaze každému, kto zomrel mudžahedínskou smrťou v boji proti Izraelu. Ďalší nástroj zvýšenia popularity. Bežný Palestínčan žujúci v Gaze uprednostní “starostlivú“ vládu Hamasu a väčšina nebude riešiť v tejto bezútešnej situácii svoje demokratické práva, kedy nemajú prísun k životne dôležitým veciam, ako je jedlo, lieky, či strecha nad hlavou. V Gaze vládne beznádej z blokády, okupácie a vojny. Proti vojskám Izraelu sa stavali v Gaze na odpor iba bojovníci Hamasu. V očiach ľudí budú práve oni ochrancovia ich vlasti. Je to logická zákonitosť.

Hamas je konzervatívne islamské hnutie. Jeho boj proti okupácii je aj bojom za tieto spiatočnícke hodnoty. Tu nejde o útok na islam ako taký, snažím sa poukázať na pravé ciele hnutia Hamas. Islam je náboženstvo, ktoré rešpektujeme tak ako všetky ostatné. Musíme jednoznačne povedať, že xenofóbne reči proti islamu sa nezakladajú na pravde a že islam je suverénne náboženstvo, ktoré vonkoncom nenavádza na násilie. Tak isto nájdeme fanatikov vyznávajúcich islam, kresťanstvo, judaizmus, či hinduizmus, ktorí robia z náboženstva nástroj na zabíjanie a ospravedlňujú ho božou vôľou.. Ani jedno náboženstvo nemá právo znevažovať to druhé a vyzývať na vzájomný boj. Viera je niečo, čo je v srdci človeka, nie niečo čo slúži ako nástroj manipulácie ľudí, v čom sú si náboženské inštitúcie podobné ako vajce vajcu. Náboženstvo musí byť vnútornou záležitosťou človeka. Preto koncepcia násilnej islamizácie, či judaizácie a úplne  podriadenie sa náboženstvu nemôže byť pre nás akceptovateľné.

Ako sa máme teda stavať k národnooslobodzovaciemu boju Palestínčanov?

Jednoznačne musíme podporovať boj za uznanie samostatnej Palestíny, ktorej hranice určilo OSN a ktoré sa budú zhodovať s územím, ktoré bolo Palestíne priklepnuté ešte v roku 1947, čiže polovica územia dnešného Izraela. Uvalenie vojenských a diplomatických sankcií na Izrael za genocídu, ktorú pácha na Palestínčanoch. Nieje možné, aby sa svetoví politici na jednej strane stretávali a jednali s členmi izraelskej vlády a na strane druhej nazývali predstaviteľov Hamasu teroristami. Pre porovnanie, dnešná izraelská vláda má na rukách krv desaťtisícov mŕtvych Palestínčanov, Hamas pár stoviek mŕtvych Židov – tak kto je vlastne väčší terorista ? Čím bude svet viac prehliadať problém Palestínčanov, čím viac bude sionistický režim zostrovať politiku voči Palestínčanom, tým viac bude silnieť radikálny odpor a zákonite posilnia organizácie ako Hamas. Vojna, nenávisť a pokrytectvo ešte nikdy nič nevyriešili. K arabskému svetu musíme pristupovať jemne, lebo zatiaľ sme sa v ňom správali ako slon v porceláne. S Hamasom treba viesť dialóg, ako s legitímnym významným hnutím spravujúcim pásmo Gazy. Ako som už spomenul, proti takýmto organizáciám sa nebojuje vojensky. Kým Izrael nebude riešiť Palestínsku otázku mierovou cestou, bude pokračovať ďalej v tejto rasistickej a militantnej politike, bude naďalej osídľovať a nestiahne svojich osadníkov z Predjordánska, dovtedy bude pokračovať odpor Palestínčanov voči sionistickému režimu a dovtedy bude profitovať práve Hamas.

Z toho všetkého nám vyplýva, že nemôžme podporovať Hamas, ale musíme ho brať ako partnera a komunikovať s ním. Naša podpora musí smerovať k pokrokovým revolučným stranám a hnutiam, ktoré bojujú za slobodnú, sekulárnu a sociálnu Palestínu. Najdôležitejší je aj tak postoj ľudí žijúcich v Palestíne, ktorí sami dajú najavo, kde sa chcú a kde sa nechcú uberať a my to v konečnom dôsledku musíme akceptovať, nie ich za to diskriminovať. Veď nie je normálne, aby sme vyhlasovali tvrdý klerikálny režim v Saudskej Arábii / veľký spojenec USA a Západu / za nášho partnera a vládu Hamasu v Gaze označovali za os zla. Rozdiel medzi režimom v Saudskej Arábii a Hamasom nie je prakticky žiaden. Jeden predsa len – Saudská Arábia má zásoby ropy a obrovské množstvo financií, preto sa oplatí pre svet zatvárať oči pred jej diktatúrou.

Moslimský svet a moslimský terorizmus vznikol práve pre tieto príčiny. Vojna proti terorizmu, ako ju navrhli USA a ich spojenci je slepá ulička, ktorá docieli pravý opak toho, čo chceli dosiahnuť. Len dialóg a jasný postoj voči imperializmu môže znížiť radikalizmus islamu. Islam a Arabi nie sú našimi nepriateľmi a aj ten terorista je živá bytosť, ktorá si vybrala tento život kvôli určitým negatívnym skúsenostiam s panujúcim systémom. Na to nemôžeme zabúdať. Zvykli sme si ospravedlňovať vraždenie formulkou terorista.

V správach počujeme bolo zlikvidovaných 50 teroristov z hnutia Taliban, bolo zlikvidovaných 20 teroristov z hnutia Hamas a podobne, ale za tou nálepkou terorista sa skrýva živá bytosť. Na jednej strane oplakávame 4 zabitých izraelských civilov a na strane druhej mávneme rukou nad zabitím 100 bojovníkov hnutia Hamas. To sa potom nečudujme, že Hamas je taký, aký je a používa nástroje, aké používa. Ľudia sa stávajú figúrkami v rukách mocných. Mocní radi riadia naše životy, no keď ide do tuhého, jediný, kto nato dopláca, sme my, obyčajní ľudia.

Zobuďme sa, a to rýchlo, a nedovoľme rozhodovať o nás bez nás. Terajší svetový poriadok tu nie je pre nás, ale pre horných desaťtisíc. Preto našim nepriateľom nie je žiaden národ, rasa, etnikum, či náboženstvo, ale ľudské hyeny, ktoré sa za nás skrývajú. Postavme sa proti dnešnej diktatúre svetovej oligarchie.

Miroslav Pomajdík