Založ si blog

K Sulíkovmu oháňaniu sa Chávezom

Richard Sulík sa vyjadril, že Fico sa správa rovnako, ako Chávezoví prívrženci vo Venezuele. Tento neoliberálny guru vyhlasuje podobné výroky rafinovane a zámerne. On a jemu podobní si o Cháveza veľmi radi obtierajú svoje ústa. Robia to zo strachu pred zmenou, ktorú podobné hnutia prinášajú. Je to zmena, ktorá zabraňuje neoliberálnemu drancovaniu, búra svetový kapitalistický poriadok a dáva ľuďom moc, moc, ktorú im tak dlho všetci upierali. Sulík zámerne zamlčuje pravdu a obyvateľom už nepovie, že to boli práve jeho neoliberálni kolegovia vo Venezuele, ktorí zorganizovali pred niekoľkými rokmi za aktívnej podpory CIA prevrat v tejto krajine s cieľom zvrhnúť Cháveza, demokraticky zvoleného prezidenta. Pán Sulík nám tiež nepovie, že sú to práve podporovatelia neoliberálnych kruhov, ktorí po krajine rozširujú atmosféru strachu a klamstiev, vlastnia najväčšie médiá v krajine / rodina porazeného prezidentského kandidáta Caprilesa vlastní veľkú sieť médií, spolu s najväčším denníkom v krajine Últimas Noticias, koľko objektivity preto asi nájdeme v takýchto súkromných médiách, ktoré slúžia jednej z najbohatších rodín Venezuely / a sú platení tajnými finančnými tokmi z USA, aby destabilizovali terajší systém v krajine.

 

Ku koncu 20.storočia sa začalo aktivizovať na kontinente obrovské humanistické hnutie, ktoré vyrástlo na troskách rozpadávajúceho sa voľno trhového impéria. Systém sa naozaj rozpadol ako domček z karát. Na jednej strane sa budoval všemohúci ničím neobmedzený voľný trh, ktorý najlepšie vyhovoval nadnárodným korporáciám z USA a domácej smotánke, no na strane druhej totalitne antidemokraticky riadená spoločnosť. Demokratické voľby sa akosi nevyplácali, lebo často v nich vyhrávali ľavicovo a prodemokraticky ladení lídri, čo nemohli zniesť USA. Parlamentné voľby boli obyčajnou fraškou a zásterkou s dávno jasným koncom. Veď si len spomeňme na Salvadora Allendeho, ako sa ho antidemokratické kliky podporované USA, po jeho demokratickom zvolení krvavo zbavili. Príkladov máme neúrekom- Guatemala, Bolívia, Kuba, Nikaragua, Panama, Venezuela……

 

Otvorene môžeme hovoriť o bábkovej demokracii. Bol to systém, ktorý vytvorili USA a ktorý oni sami zdôvodňovali nehanebnou Monroovou doktrínou, ktorá jasne definovala vzťah USA a jeho južných susedov. Pán a poddaný. Latinská Amerika si vytrpela veľa. Od umelo vytvorených občianskych vojen a krvavých diktatúr, až po neoliberálne očkovanie, ktoré prinieslo odumieranie aj posledného zdravého. Doba sa zmenila a Latinská Amerika je dnes úplne inde. V jej mnohých krajinách ožíva boj za pravú slobodu a demokraciu. Pôvodné Indiánske obyvateľstvo sa už nechce nečinne prizerať, ako mizne jeho prírodné bohatstvo. Jedným z ľudových hnutí je aj  Bolivarské revolučné hnutie vo Venezuele, na ktorého čele stojí Hugo Chávez.

 

Z médií a úst pseudodemokratov sa na túto krajinu sype množstvo popola a nenávisti. Sloboda slova – no pre koho ? Chávez sa stal prezidentom Venezuely demokratickou cestou, taktiež jeho strana opätovne zvíťazila vo férových demokratických voľbách. Aká bolo odpoveď tej “utláčanej opozície“, ktorú ovládajú najväčší miliardári v krajine? Za podpory USA spravili v krajine štátny prevrat. Zosadili demokraticky zvoleného Cháveza a uväznili ho. Scenár overený v Latinskej Amerike desiatkami rokov, no pučisti nepočítali s jedným, že obyvatelia sa už nehodlali len tak nečinne prizerať. Pučisti spustili vlnu násilia, do prevratu boli zapojené USA, Zväz zamestnávateľov FEDECAMERAS, najvyšší predstavitelia armády a skorumpovaní odboroví predáci. Pučisti spustili po celej krajine teror, začalo sa zatýkanie a dokonca zabíjanie bolívarských aktivistov. Oba hlavné denníky, Universal a Nacional sa rovnako ako televízne stanice Gustava Cisnerosa a CNN nijako nepokúšali zamaskovať svoju priamočiaru podporu pučistov. Nebrali pritom na zreteľ, že spravodajstvo má byť z duchu novinárskej etiky nestranné a vyvážené. Ľudia sa však postavili za demokraticky zvoleného prezidenta a vládu a stovky tisíc ich vyšlo do ulíc, bojovať za svoju demokraciu. Pučisti pod týmto tlakom ulice ustúpili a väčšina ich utiekla z krajiny.

 

Chávez v krajine začal upevňovať demokraciu. Spustil obrovské reformy, ktorých cieľom bolo opätovné navrátenie prírodných zdrojov do rúk obyčajných Venezuelčanov. Ropné firmy pred spustením reforiem rozdeľovali zisky. Štát prinútil strategické podniky v rukách nadnárodných korporácii odpredať im akcie za trhové ceny tak, aby sa štát stal väčšinovým vlastníkom. Korporácie nato pristúpili, lebo sú si vedomé, že aj po tomto odpredaji ich čakajú obrovské zisky. Pri moci sa celé desaťročia striedali pravicové neoliberálne vlády, ktoré prijímali poslušne “osvedčené“ ekonomické recepty z USA. Samozrejme tieto recepty prinášali ekonomický prospech samotným Spojeným štátom a domácej venezuelskej oligarchii. Nadnárodné koncerny z USA, ovládajúce ropné ložiská Venezuely, odvádzali do rozpočtu tejto krajiny zhruba 20- 30 % ziskov z ťažby. Toto sa opakovalo v ostatných odvetviach výroby a bohatstvo Venezuely bolo drancované a vyvážané. Pri takto nastavenej ekonomike sa mohol život obyčajných Venezuelčanov len ťažko zmeniť. Prichádza ľudové hnutie, vedené Chávezom, ktoré svojimi revolučnými zmenami mení celkový obraz krajiny. Ľudia, ktorí doteraz živorili doslova v getách, dostávajú šancu na lepší život. Získavajú nové domy, prácu, bezplatné školstvo, zdravotníctvo – ich život sa mení o 180 stupňov. O bolívarskej revolúcii vo Venezuele sa dá viesť množstvo intelektuálnych debát, no jedno je neodškriepiteľné. Život miliónov Venezuelčanov sa zmenil k lepšiemu. Primárny cieľ bol naplnený.

 

Ku všetkým ústavným zmenám v krajine Chávez vyhlasuje referendá, v ktorých sa môžu ľudia slobodne vyjadriť k navrhovaným zmenám. Ako sme sa mohli presvedčiť, posledné referendum o zmene ústavy a kompetencií prezidenta, ktoré navrhoval samotný Chávez neprešli. Zaujímavé – diktátor, ktorému neprechádzajú zákony. Aspoň takto vykresľujú tvorcovia dnešného poriadku Cháveza.

 

V posledných komunálnych voľbách získala opozícia  6 najvyspelejších ekonomických oblastí, vrátane oblasti hlavného mesta Caracas, z ktorého Chávez vládne. Zakladajú sa tvrdenia novodobých “chartistov“ o tom, že vo Venezuele je prenasledovaný každý opozičný hlas na pravde? Ako je však možné, že krvilačný Chávez dokonca zablahoželal opozícii k volebnému víťazstvu v regiónoch s najrozvinutejšou infraštruktúrou a priemyslom v krajine? Dokážete si niečo podobné predstaviť v Chile za prezidentovania Pinocheta ?

 

Vo Venezuele budujú systém, ktorý stavajú na socializme 21.storočia  a priamej demokracii. V mestách, regiónoch, krajoch a štátoch začína fungovať systém komunitárnych rád, ktoré fungujú na princípe priamej demokracie. Začínajú nahrádzať doterajšie zastupiteľstvá, starostov, guvernérov. Väčšina chávezovských starostov a guvernérov už odovzdáva moc do rúk týchto rád, len akosi opozícii sa do toho nechce. Tento systém je založený na priamom zastúpení a jeho cieľom je zapájať všetkých ľudí do rozhodovania o veciach, ktoré sa ich bytostne dotýkajú. Začína sa potláčať starý systém, fungujúci na “všemohúcich“ autoritách. Je to najlepšia záruka proti zneužívaniu moci zo strany vlády.

 

Naposledy sa pýtam, ktorý diktátor v histórii budoval takúto občiansky slobodnú spoločnosť, ktorá dokáže bez mihnutia zmiesť aj jeho samého? Táto politika začína prinášať ovocie, napr. keď si nedávno ľudia vydobyli znovu zamestnanie odborových predákov, ktorí boli prepustení z vôle určitých štátnych autorít. Je jasné, že vo Venezuele sa robia a budú robiť aj chyby, to je predsa normálne, keď ľudia formujú niečo nové. Aj preto je pochopiteľné, že do tohto procesu sa štát snaží zakomponovať všetkých ľudí, ktorí sa už nebudú môcť vyhovárať na tých hore, lebo sami budú rozhodovať a na nich samých bude dopadať sklamanie z určitých nezdarov a omylov, ktoré sa budú na ich ceste k otvorenej občianskej spoločnosti objavovať.

 

Všetko to chcem ukončiť už len poslednou poznámkou. Kde boli vyhlásenia pána Sulíka  keď pravicová opozícia podporovaná USA spustila nedávno v Bolívii teror, ktorému padlo za obeť pár stoviek stúpencov prezidenta Moralesa z radov pôvodného indiánskeho obyvateľstva?

 

Čoraz častejšie sa presviedčame, že dnešná opozícia v Latinskej Amerike, niekdajší hegemóni a predstavitelia neoliberálneho systému sa nedokážu zmieriť s porážkami, ktoré utrpeli na celom kontinente v demokratických a slobodných voľbách. Vládnuť chcú tak silno, že sa neštítia rozpútavať v krajinách občianske vojny. Vraždia, korumpujú a všemocne sa oháňajú slovíčkom demokracia. Je naozaj na čase skoncovať s takýmito praktikami, nenechať sa zavádzať klamstvami z úst strážcov kapitalisticko-neoliberálneho systému, jedinej “pravej“ alternatíve pre celý svet.

 

Miroslav Pomajdík

 

Nevytŕčaj z radu, máme pre teba metál: Čaputová a jej politická kultúra v praxi …

13.08.2019

Posledná masovo medializovaná správa o odovzdaní “prestížnej ceny“ za politickú kultúru Čaputovej ma už naozaj nenechala chladným. Hovorí sa, že politikovi na novom poste treba nechať viac »

Nech vedenie U. S. Steelu okreše svoje rozprávkové platy a vývoz zisku do USA a zastaví prepúštanie 2 500 pracujúcich: Alebo ako si primátor Polaček pohrkútal s vedením fabriky…

26.07.2019

U.S. Steel Košice oznámil, že do roku 2021 prepustí okolo 2 500 zamestnancov. Vedenie podniku narieka, že problémom je lacná ocel hlavne z Číny, emisné kvóty, či pridrahé energie na Slovensku. viac »

Keď sa novinárčina mení na nechutnú ideologickú agitku v mene cudzej veľmoci a vojenského štvania: Alebo ako nám novinár Zolo Mikeš naordinoval vojenskú základňu USA…

17.06.2019

Je zaujímavé, ako väčšina novinárov, ktorých články sú jasne politicky tendenčné, prikláňajúce sa k pravicovej neoliberálnej ideológii a geopoliticky sa riadia heslom: “ S USA a NATO viac »

Kim Čong-un / KĽDR / Kumgang /

Kim nariadil demoláciu letoviska postaveného v spolupráci s Južnou Kóreou

23.10.2019 10:11

Kim Čong-un presadzuje cestovný ruch ako kľúčovú zložku svojej politiky "sebestačného" hospodárskeho rastu.

pumpa, Slovnaft, občerstvenie

Z púmp sa stávajú novodobé kaviarne

23.10.2019 10:00

Už neplatí pravidlo iba natankovať a ísť preč. Na svojich cestách sa ľudia zastavia čoraz viac na čerpacích staniciach práve kvôli oddychu a káve.

poprava

Ulicami Liptovského Mikuláša takmer tiekla krv. Pozrite si video

23.10.2019 10:00

V Liptovskom Mikuláši po 190 rokoch zrekonštruovali popravu Mateja Tatarku.

parlament, pellegrini, rasi, danko, bugar,

Päťčlenná komisia vypočúva kandidátov na šéfa whistleblowerského úradu

23.10.2019 09:42

Z jedenástich uchádzačov museli dvoch vylúčiť. Komisia posunie do parlamentu dvoch, z ktorých budú šéfa voliť poslanci.