Miroslav Pomajdik

Nedávno sa exminister školstva Martin Fronc za KDH vyjadril v parlamente nasledovne: „Táto vláda smeruje k tomu, aby sa školstvo vrátilo k modelu centralizovanému, direktívnemu, modelu spred roka 1989. Toto je vec, ktorá ma veľmi znepokojuje, poviem dokonca straší,” podčiarkol Fronc.

Takže pán exminister sa bojí, že sa vracia školský model z pred roka 1989. Ako sa povie Bože chráň, aby sa takéto niečo nebodaj stalo, veď školstvo pred rokom 1989 bolo niečo neskutočné…učňovské školstvo patrilo k svetovej elite a každá „učňovka“ bola prepojená s konkrétnym závodom a fabrikou. Už počas štúdia si jednotlivé podniky vyberali svojich budúcich pracovníkov a podporovali ich, študenti mali aj adekvátnu prax. Po škole ste nastúpili do závodu a pracovali na profesii, na ktorú vás pripravila škola.

Kvalitu vystriedala kvantita

Neexistovala presýtenosť titulov, školy nechŕlili tisíce filozofov, politológov, právnikov, sociálnych pracovníkov a podobných absolventov, z ktorých nemá šancu na uplatnenie vo svojom odbore ani 5% z nich. Kvalitu sme vymenili za kvantitu a tak dnes môže mať titul skoro každý. Znížili sme úroveň škôl, otvorili sme pobočky vysokých škôl už skoro v každej dedine a nezodpovedne vychovávame tisíce študentov v odboroch, ktoré sú im na dve veci…Áno pán Fronc, hotové peklo to školstvo za socializmu.

Kedysi sa plánovalo aj v školstve a ako sa dnes ukazuje, bolo to oveľa efektívnejšie. Ľudia boli vychovaní v určitých odboroch, po ktorých absolvovaní putovali aj na adekvátne pracovné miesto. Dnes sa bezhlavo otvárajú rôzne nezmyselné odbory a ešte aj s tým, že keď sa ich na štúdium prihlási napr. 100, tak ich skončí 90. Toto je naozaj nenormálny stav.

Spoplatnenie štúdia nie je riešenie

Pán Fronc mal kedysi jedno “bravúrne“ riešenie, chcel spoplatniť vysokoškolské štúdium a tým by sa podľa neho zvýšila kvalita. Už dnes sú mesačné výdavky študenta, ktorý žije mimo domova na intráku, alebo priváte okolo 150 Eur. Prirátajme si k tomu poplatky po spoplatnení vysokoškolského štúdia a máme ohromnú cifru.

Pán exminister myslel na všetko, boli by výhodné študentské pôžičky, alebo by začal študent popri škole pracovať. Za 5, či 6 rokov štúdia by ste vyšli s titulom a už by ste boli pekne zadĺžený a všetko by sa to len a len nabaľovalo. Treba vám byt, pôžička, treba vám vybavenie, pôžička…atď atď a začarovaný kruh sa roztáča a bublina rastie a raz prásk a človeka nájdu niekde obeseného na lampe, lebo sa nedokázal vymotať z permanentnej zadĺženosti.

Študenti už raz Fronca vypískali

Druhá možnosť, študentská práca. Dnes bežná vec, no keď chceme naozaj kvalitných vzdelaných ľudí, tak nemali by sa počas školy venovať najviac štúdiu a príprave na svoje budúce povolanie? Nedávno som absolvoval vysokú školu aj ja a preto viem, že rada z vás možno nebude súhlasiť a povie, že veľa mladých sa počas štúdia zabáva, opíja a žúruje. Samozrejme, veď sú to posledné roky, kedy si mladý človek  môže užiť určitej bezstarostnosti, po škole ho čaká už len robota, robota a robota… a pri z roka na rok sa zvyšujúcom veku na odchod do dôchodku je to fakt úžasná vízia. Kvalita štúdia sa nezvýši spoplatnením, lebo štúdium si budú môcť dovoliť väčšinou len deti z bohatých rodín, ostatní sa budú zadĺžovať, alebo po prednáškach a cvikách budú  rýchlo utekať z jednej horšej práce do druhej. Ďakujem, ale toto nie!

Froncové návrhy boli také geniálne, že vyvolali najmasovejšie študentské protesty na Slovensku od prevratu. Na niečo takéto sa nesmie zabúdať! Tohto človeka už raz z ministerskej stoličky doslova hnali a stal sa jedným z najneobľúbenejších politikov, aký na Slovensku pôsobil. Ľudská pamäť je však veľakrát veľmi krátka a preto nezabúdajme na Froncové reformy, proti ktorým sa zdvihla taká vlna odporu, že sa zapísala do našich novodobých dejín.

V školskom systéme z pred roka 1989 je množstvo inšpiratívnych prvkov, ktoré by bolo vhodné opäť oprášiť. Efektivita a prepojenosť s budúcim povolaním bola dokonca vzorová a tieto veci samozrejme strašia politikov, ktorí nepracujú pre naše dobro, ale za udržanie hegemónie kapitalistickej diktatúry, cez ktorú sme ovládaní úzkou skupinou oligarchov.

M. Pomajdík