Miroslav Pomajdik

V Zákamennom sa konala spomienková slávnosť k 51. výročiu smrti biskupa Jána Vojtaššáka. Na slávnosti sa okrem iných hostí zúčastnil aj predseda SpR Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák. Svojou účasťou a príhovorom opäť raz ukázal, že ÚPN nejde o žiadnu objektivitu, či nestrannosť, nakoľko Krajňák svojim príhovorom ocenil životný odkaz Vojtaššáka. Akosi však zabudol spomenúť Vojtaššákovú smutnú rolu počas fašistického režimu na Slovensku. Krajňák tak dokazuje, že ÚPN je organizáciou, ktorá je určená len na šírenie antikomunizmu, zneváženia všetkého, čo predstavoval socializmus. Krajňák svojim vzdaním úcty Vojtaššákovi, ako “obete komunsitického režimu”, prispieva k snahám rehabilitovať tohto antisemitu, fašistu a udavača. Ústav pamäti národa prostredníctvom Krajňáka tak akosi stratil pamäť, kedže si nespomína na tienisté pôsobenie biskupa Vojtaššáka počas fašistického režimu na Slovensku. Poďme si rozobrať Votaššákové pôsobenie bližšie.

Predseda SpR Ústavu pamäti národa Krajňák na spomienkovej slávnosti na počesť Vojtaššáka tiež povedal: „Sila a veľkosť jeho osoby ďaleko prekračovala hranice Spišskej diecézy. Ba dovolím si povedať, že aj hranice Slovenska. Dôkazom toho je aj svätý Jána Pavla II., ktorý v roku 1995 na svojej pastoračnej návšteve Slovenska naštartoval celý proces blahorečenia. A preto aj napriek istým výhradám našich starších bratov vo viere som presvedčený, že keby mali Taliani vo svojich radoch mučeníka akým bol boží sluha Ján Vojtaššák, dnes už by jeho meno bolo zapísané v knihe blahoslavených.”

Ďalej dodal: „Pre mňa je česť, že aj ÚPN môže aktívne participovať v beatifikačnom procese. Jednak v rovine sprístupnenia ešte zachovaných dokumentov v archíve ÚPN a tiež v rovine odbornej a vedeckej spolupráce. V preambule zákona o Pamäti národa je veta: Žiadne protiprávne konanie štátu voči svojim občanom nemôže byť chránené tajomstvom, a nemôže byť zabudnuté. Lebo ten, kto nepozná svoju minulosť je odsúdený ju zopakovať. Preto mi dovoľte, aby som v mene ÚPN vyjadril Božiemu sluhovi, otcovi biskupovi Jánovi Vojtaššákovi úctu a uznanie za jeho vytrvalý odpor proti zločineckej ideológii a poďakoval sa za jeho svedectvo viery, odvahy a statočnosti. Nech odpočíva v pokoji.”

Vojtaššákové pôsobenie počas fašistického režimu

Vojtaššák stál na čele Spišskej diecézy. V rokoch 1940 až 1945 sa výrazne angažoval v domácej politike a stal sa naozaj vysokým funkcionárom vtedajšej klérofašistickej Slovenskej republiky, keďže zastával funkciu podpredsedu Štátnej rady, čo bola jedna z najvyšších ústavných inštitúcií vtedajšieho režimu. V Štátnej rade sa preberali všetky rozhodujúce zákony, ktoré boli prijímané. Vojtaššák privítal vojnové akcie slovenskej armády po boku nacistického Nemecka. Tu je jeho výrok, ako oceňoval nasadenie našich vojakov v boji proti ZSSR, keď ďakoval ministrovi národnej obrany Čatlošovi: „že slovenské vojsko bojuje statočne, že dáva vojakom mravnú i fyzickú silu, aby mohli našu malú krajinu presláviť, aby sme sa mohli udržať a ako víťazi sa stať členmi Novej Európy“.

Vojtaššák používal svoj vplyv aj proti svojim ideovým odporcom a odobroval ich prenasledovanie a elimináciu. V liste ministrovi vnútra A. Machovi písal: „odstrániť komunistické buňky, ktoré sú utajené po mestečkách, zvlášte, kde je viacej židov. Ťažko bude i dlho bude trvať zahnať tú duševnú nákazu.”

Vojtaššák a protižidovské zákony

Vojtaššák nikdy neprotestoval proti prenasledovaniu Židov na našom území, nestaval sa proti protižidovským zákonom a deportáciám. Tieto všetky opatrenia schvaľoval. Jediné jeho výhrady smerovali cynicky iba k námietkam, aby sa so Židmi, ktorí konvertovali na katolícku vieru zachádzalo ináč, ako s ostatnými Židmi a mali lepšie podmienky a neboli na nich uplatňované protižidovské zákony v plnej miere. Takže osud niektorého Žida ho zaujímal do určitej miery iba vtedy, keď konvertoval. Osud ostatných Židov mu akosi na srdci neležal.

No podľa jeho slov to ani s tou starostlivosťou o konvertovaných Židov nemyslel asi až tak vážne, o čom svedčí ďalší jeho výrok, ktorý povedal v dobe, keď sa spustili deportácie Židov z nášho územia: „…aj keby sa X-Y dal prekrstiť, neunikne platnosti židovských zákonov, hoci cirkev ho bude pokladať za svojho veriaceho. Bude ďalej považovaný za žida nie nábožensky, ale národnostne“.

Vojtaššák však na jednom zo zasadnutí Štátnej rady vyjadril nevôľu nad hromadným krstením Židov, ktoré mali v tej dobe prebiehať na gréckokatolíckych farách. Konvertovaním si chcelo veľa Židov zachrániť svoje životy, to sa akosi spišskému biskupovi nepozdávalo.

Vojtaššáka náramne potešilo aj rázne uplatňovanie protižidovských zákonov v praxi, takto sa vyjadril: „Predseda Ústredného hospodárskeho úradu nám štatisticky, číselne ukázal, že vo vyradení židov sme pokročili. Zvýšili sme bilanciu.“

Pomáhal tiež vytvárať v spoločnosti predstavu, že tí Židia sa nemajú až tak zle. „židia sa snažili voči sebe budiť sústrasť. Ľudia ich ukrývali, preto, čo sa proti židom robilo vraj nie je ľudské. Židia si mysleli, že každý žid, keď opustí obec, Boh vie, čo sa ním robilo. Nevie sa, čo dobrého konajú v tých táboroch.“

Udavačstvo a chvála od samotných nacistov

Vojtaššák na zasadnutí Štátnej rady dokonca udal jedného muža židovského pôvodu, ktorý je ešte stále na slobode. Doslova vyhlásil:  „je to najväčší maďarský boľševik, komunista od dávnych čias. Ľudia sa rozhorčujú, že vraj všetkých židov pobrali, len vraj táto pliaga je tu… Poznám ho dobre. To bol, prosím, najväčší gauner maďarský. Bil sa s Čechmi. Všetkých pobrali a on je tam.“

Jeho kolega A. Vašek ho ubezpečil, že v tejto veci budú určite konať  a tak židovský obchodník a majiteľ sódovkárne v Spišskom Podhradí Alexander Lörincz putoval už o 11 dní po Vojtaššákovom udaní do tábora.

Vojtaššákové aktivity oceňovali aj nacisti. SS-untersturmführer Urbantke vyhlásil: „V Štátnej rade bola otázka vysídlenia židov za značnej pomoci biskupa Vojtaššáka a evanjelického cirkevného inšpektora Klimu vybavená kladne… Tiso si v poslednom čase veľmi obchádza Vojtaššáka, ktorý sa výnimočne ostro zasadzoval za vysídlenie a jeho postoj by sa mohol vzťahovať na skutočnosť, že Spišská Kapitula je v poslednom období vo finančnej tiesni a Tiso pravdepodobne prisľúbil potrebné peniaze.“

Jeho postoje ocenil aj nemecký vyslanec na Slovensku H. E. Ludin: „Otázka evakuácie židov zo Slovenska bola Štátnou radou schválená. Pri prvom rokovaní jeden člen Štátnej rady údajne oponoval, na čo biskup Vojtaššák predniesol veľmi pozitívny prejav. Na to bol návrh na evakuáciu, s určitými obmedzeniami, jednohlasne prijatý. Tieto obmedzenia sa mali týkať židov prekrstených do určitého dátumu.“

Arizátor

Na spomienkovej slávnosti k 51. výročiu smrti biskupa Jána Vojtaššáka nechýbal historik Ivan Chalupecký, ktorý je známy svojou obhajobou Vojtaššáka. Chalupecký vo svojej knihe dokonca spochybňuje fakt, že Vojtaššák sa zúčastnil na arizovaní židovského majetku.

Tu je oficiálna žiadosť, ktorú adresoval Vojtaššák úradom, ktoré mali na starosti arizáciu: „Slovutný pán predseda! Spišské biskupstvo chce arizovať t. zv. kúpele BALDOVCE /p. Spišské Podhradie, pol. Okres Levoča/, ktoré sú majetkom Žida ing. Ladislava Frieda, t. č. v Palestíne bývajúceho, a na ktoré je uvalená dočasná správa. Arizačnú žiadosť s potrebnými dokladmi odovzdá Vám pán Cyril Salva, správca nášho internátu na Spišskej Kapituli, ktorý bol Vaším úradom vymenovaný za dočasného správcu tohto podniku. Úctive prosím o dobroprajnosť Vašej Slovutnosti a o umožnenie, aby tento podnik dostalo naše biskupstvo spišské. Prosím prijať uistenie o mojej hlbokej úcte a oddanosti. Na stráž! Ján Vojtaššák.

Historici Ján Hlavinka a Ivan Kamenec jasne hovoria: „Úloha Jána Vojtaššáka ako spišského biskupa a právneho zástupcu Rímskokatolíckeho spišského biskupstva bola v celej arizácii kľúčová. Vojtaššák nielenže bol iniciátorom arizácie tohto podniku, keď podpísal arizačnú žiadosť, v ktorej vystupoval ako zástupca arizátora či orodoval u predsedu ÚHÚ Augustína Morávka za „dobroprajnosť“ a prevod kúpeľov na Rímskokatolícke spišské biskupstvo, ale do celého procesu aktívne a miestami až agresívne zasahoval, keď kritizoval odhad hodnoty kúpeľov zo strany znalcov prizvanými NÚZ či inicioval nový odhad hodnoty kúpeľov orodovaním u ministra G. Medrického.“

Vojtaššák sa tiež tvrdo postavil proti obnoveniu Československa a deklaroval lojalitu klérofašistickému režimu Slovenského štátu. Pri návšteve spolupredsedu Slovenskej národnej rady Vavra Šrobára, Vojtaššák odmietol spoluprácu a lojalitu ČSR a disciplinárne potrestal františkánov zo Slovenského výboru rehole františkánov v Spišskom Štvrtku, pre list, kto poslali do Moskvy.

Blahorečenie

V dnešnej dobe sa ďalej pokračuje s procesom blahorečenia Vojtaššáka, ktorý otvoril ešte pri návšteve Slovenska zosnulý pápež Ján Pavol II. Na nedávnej spomienkovej slávnosti v Zákamennom spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka povzbudil veriacich k modlitbe za blahorečenie Božieho sluhu Vojtaššáka a zdôraznil, že proces jeho blahorečenia stále pokračuje.

Musíme si položiť otázku, ako je to možné, že v dnešnej dobe sú veľké snahy vyhlásiť Vojtaššáka za svätého. Myslíte si, že človek, ktorý udával, ktorý deklaroval oddanosť nacizmu, ktorého cieľom bolo vyvraždenie aj nás Slovanov, ktorý odobril prenasledovanie Židov a ich deportácie a dokonca to ospravedlňoval, bol fanatickým stúpencom a predstaviteľom klérofašistického režimu a ktorý sa podieľal na arizácii má byť vyhlásený za svätého mučeníka?

Zamyslime sa. Vojtaššák ukázal svoju pravú tvár v zlomových časoch a za tieto jeho postoje ho stihol spravodlivý trest vo forme väznenia. Nebol to mučeník a už vôbec nie žiaden hrdina, ktorého z neho chce spraviť aj dnešný predseda Ústavu pamäti národa, ústavu, ktorý ma akúsi krátku pamäť.

Autor: Miroslav Pomajdík

Historické citácie boli použité z publikácie : Spory o biskupa Vojtaššáka. Politické a spoločenské aktivity Jána Vojtaššáka v rokoch 1938 – 1945 autorov Jána Hlavinka a Ivana Kamenca