Miroslav Pomajdik

Píše sa rok 2016 a vo Veľkej Británii stále žije najmenej 25 bývalých ukrajinských SSákov, z neslávne známej jednotky SS Galizien, ktorú tvorili kolaborujúci Ukrajinci. Toto číslo ešte stále žijúcich ukrajinských SSákov vo Veľkej Británii bude ešte vyššie, nakoľko v dnešnej dobe sa nedá vypátrať každý jeden ukrajinský SSdôchodca v pokročilom veku, ktorý sa usadil po vojne vo Veľkej Británii. Ako je však možné, že vo Veľkej Británii dnes stále žije ešte toľko bývalých príslušníkov SS Galizien? Jednoducho. Po vojne úrady Veľkej Británii vystavili povolenie o pobyte pre viac ako 8 000 Ukrajincov, slúžiacich v tejto brutálnej jednotke. Sovietsky zväz po vojne zhromaždil množstvo dôkazov o tom, že veľa z týchto ukrajinských SSákov, ktorí sa usadili vo Veľkej Británii, spáchali vojnové zločiny. Títo ukrajinskí vojnoví zločinci si tak v kľude prežili pokojný život a za svoje zločiny sa nemuseli nikdy zodpovedať, lebo boli pod ochranou anglickej vlády, ktorá s nimi počítala ako s ostrieľanými fanatickými antikomunistickými bojovníkmi, ktorých môžu využiť v možnom konflikte so socialistickými krajinami.

Jednotka SS Galizien bola veľmi účinná protipartizánska jednotka, ktorá bola napr. nasadená na potlačenie nášho SNP, či proti komunistickým partizánom v Juhoslávii, vedených Titom. SS Galizien sa na týchto územiach dopúšťala aj masakrovania civilistov a pred tým sa zapájali aj do etnického vyvražďovania Poliakov.

Dvaja bývalí ukrajinskí SSáci, ktorí ešte stále žijú vo Veľkej Británii- Myron Tabora ( 90 rokov ) a Ostap Kykawec ( 92 rokov ), sa nachádzajú v spisoch bývalého ZSSR, v ktorých figurujú ako podozriví z vojnových zločinov. Obaja boli poručíci v SS Galizien a dokonca boli hľadaní aj lovcom nacistických zločincov Simonom Wiesenthalom. Tabora tvrdí, že bol dva roky v dôstojníckej škole a že na fronte nevidel žiadne páchanie trestnej činnosti. Obaja, Tabora a Kykawec, vstúpili do SS Galizien v roku 1943, kedy im bolo 18 a 19 rokov.

Kykawec tvrdí, že tiež dva roky absolvoval dôstojnícku školu SS a že vstúpil do SS kvôli tomu, že chcel bojovať za ukrajinskú samostatnosť. Jeden z bývalých členov SS Galizien- Michail Fostun, ktorý zomrel v roku 2004 v Londýne, pomáhal potláčať židovské povstanie vo Varšave v roku 1943 a zúčastnil sa aj likvidácie židovského geta v Bialystoku, počas ktorej bolo povraždených tisíce Židov.

Najzábavnejšie je to, že bývalým ukrajinským SSákom stačilo na pobyt v Británii len vyhlásenie, kde prehlásili, že sa počas vojny nedopustili zverstiev a vojnových zločinov. Je tiež známe, že veľa dozorcov v koncentračných táboroch, ktorí sa zvlášť vyznačovali krutosťou a sadizmom, boli Ukrajinci. Vďaka Veľkej Británii sa tak množstvo ukrajinských vojnových zločincov nikdy za svoje zločiny nezodpovedali pred súdmi a ich ohavné činy neboli nikdy potrestané. Je známym faktom, že západné tajné služby a vlády, po vojne využívali služby nacistických zločincov v boji proti komunizmu.

Je tiež smutným faktom, že po vojne z 3 000 členov Einsatzgruppen ( boli to špeciálne nacistické jednotky, ktorých úlohou bolo vyvražďovať nepriateľov ríše na okupovaných územiach ), ktorí stáli za vyvraždením okolo dvoch miliónov ľudí ( z toho povraždili vyše 5 tisíc Slovákov a deportovali 9 tisíc slovenských Židov z územia Slovenska počas SNP. Stáli tiež za masakrami v Nemeckej, Ostrom Grúni, Kľaku a Kremničke. Na Slovensku vypálili 90 obcí a zanechali 211 masových hrobov. Treba tiež spomenúť, že pri masakrách asistovalo aj 130 Slovákov v službách SS v slovenskom oddiele Abwehrgruppe 218 “Edelweiss”, ktorých viedol Nižňanský, ktorý si pokojne dožil v Mníchove ), bolo súdených len 200 z nich, z ktorých časť odišla iba s niekoľkoročnými trestami. Časť veliteľov jednotiek Einsatzgruppen bolo súdených tribunálom s vojnovými zločincami v Norimbergu. Z celkového počtu 24 obvinených ich bolo 14 odsúdených na trest smrti, rozsudok však bol nakoniec vykonaný len na 4 z nich.

Spracoval Miroslav Pomajdík