Miroslav Pomajdik

Aby sme naozaj pochopili, čo sa deje na Kryme, pozrime sa krátko na dejiny tohto územia, ktoré sú naozaj pestré. Od 13. storočia obývali Krym, Krymskí Tatári. Celá oblasť sa pod názvom Krymský chanát (vznikol okolo roku 1450) stala vazalským územím Osmanskej ríše. Tatári boli známi svojimi lúpežnými výpravami na ruské a ukrajinské územie. Špecializovali sa na chytanie ich obyvateľov, z ktorých robili otrokov a ich častou korisťou boli slovanské ženy.

V 18. storočí sa začali boje o Krym medzi Osmanskou a Ruskou ríšou. V roku 1770 sa Krymský chanát dostáva vďaka ruskému vojsku z podrúčia Osmanskej ríše a nastáva postupné mocenské pričleňovanie k Ruskej ríši. Tento process bol zavŕšený v roku 1783, kedy Krym začlenila Katarína II. do ruského impéria. V tej dobe tam žilo skoro 93% Krymských Tatárov a žiadni Rusi. Tí začali na Krym prenikať postupne a v roku 1835 tvorili Rusi na Kryme 5% populácie.

Krym počas Sovietskeho zväzu

V roku 1917, keď bola zvrhnutá ruská monarchia, tak obyvateľstvo Krymu bolo nasledovné: Rusi 41,2%, Krymskí Tatári 28,7% a zbytok tvorili ostatné národnosti. Od decembra 1917 do apríla 1919 bol Krym prakticky samostatný, keď na jeho území vznikali a zanikali rôzne štátne útvary.

Počas ZSSR bola na Kryme zriadená mnohonárodnostná autonómna republika pre Rusov, Krymských Tatárov, Židov, Nemcov a Ukrajincov. Republiku tvorilo 26 autonómnych okresov. Rusom patrilo 15 okresov a šesť samostatných miest, Krymskí Tatári mali šesť okresov, Nemci a Židia po dva a Ukrajinci jeden. V tejto dobe sa tu zvýšilo hlavne židovské obyvateľstvo, ktoré tu prichádzalo z ostatných oblastí, lebo sovietska vláda tu zriadila akúsi „židovskú republiku”.

V roku 1939, tesne pred vypuknutím 2. svetovej vojny, tvorili Rusi na Kryme približne 50% populácie. V roku 1941 obsadilo Krym nemecké vojsko, čo znamenalo výraznú zmenu národnostného zloženia. Židia boli  vyhubení a zmenšila sa aj populácia Rusov, Krymskí Tatári narástli na 30%.

Niektorí Tatári aktívne kolaborovali s nacistami a vstupovali aj do obávaných jednotiek SS, kde pôsobili v divízii Waffen-Grenadier-Division der SS. Za kolaboráciu časti Krymských Tatárov s nacistami prišiel kolektívny trest a celá populácia Krymských Tatárov ( približne 194-tisíc ľudí)  bola presídlená do rôznych oblastí  ZSSR. Veľká väčšina z nich, (až 150-tisíc) skončila v Uzbekistane. V roku 1945 tak vzrástol počet Rusov na Kryme na 75% a 25% tvorili iné národnosti, prevažne Ukrajinci.

Pričlenenie k Ukrajine

Vo februári 1954 najvyššie Politbyro v zložení Chruščov, Malenkov, Molotov, Bulganin, Kaganovič a Žukov kolektívne rozhodlo o začlenení Krymu pod správu Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Zdôvodnené to bolo hlavne tým, že ekonomicky, infraštruktúrou, a územne bol Krym najviac previazaný s Ukrajinskou SSR. Išlo len o administratívny úkon v rámci zväzových republík, ktoré boli ale súčasťou jedného spoločného štátu, ktorý bol po rozpade ZSSR pre túto oblasť kľúčovým. Najvyšším predstaviteľom ZSSR v tej dobe ani vo sne nenapadlo, že Sovietsky zväz sa raz rozpadne a toto ich rozhodnutie vytvorí o niekoľko desiatok rokov veľmi napätú atmosféru.

Počas vlády Gorbačova sa začali na Krym vracať aj vysídlení Krymskí Tatári. Podstatné sú však tieto historické fakty. Dňa 20. Januára 1991 prebehlo na Kryme referendum, kde rozhodlo 93% obyvateľov o obnovení Krymskej autonómnej republiky, čo bol štart na ratifikáciu Krymu ako ďalšej suverénnej zväzovej republiky v rámci Sovietskeho zväzu. V Moskve však prebehol puč  voči Gorbačovi a k moci sa dostáva Jeľcin a nastáva postupný rozpad ZSSR.

Dňa 4. Septembra 1991 prijal Krymský parlament Deklaráciu o štátnej suverenite Krymu a v decembri bolo zorganizované na Ukrajine referendum o samostatnosti Ukrajiny, ktoré prebehlo aj na Kryme, kde 54% ľudí hlasovalo za vznik samostatnej Ukrajiny. Toto referendum bolo teda iba o vzniku samostatnej Ukrajiny, nie o vzdaní sa Krymu svojej samostatnosti, veď ten už stihol v septembri 1991 vyhlásiť štátnu suverenitu.

Krymský parlament prijal 6. Mája 1992 Ústavu Krymu, v ktorej sa hovorilo, že Krym je samostatným štátom v spoločnom zväzku s Ukrajinou. Ústava v sebe zahrňovala body o suverenite a sebaurčení, čiže Krym mohol kedykoľvek zvážiť svoje zotrvanie v spoločnom zväzku s Ukrajinou. Ukrajinci tento stav však dlho nerešpektovali a v roku 1995 ukrajinský parlament zrušil Ústavu Krymu a zmenil jeho štatút na autonómnu republiku v rámci Ukrajiny.

Krym sa stal súčasťou Ruskej federácie

Na územi Krymskej republiky žije v dnešnej dobe zhruba 2 milióny ľudí: 58% Rusov, 25% Ukrajincov a 13% (260- tisíc) Krymských Tatárov.  Dňa 16. Marca 2014 prebehlo na Kryme referendum, ktorého sa zúčastnilo 82,7% obyvateľov a 95,7% z nich sa vyslovilo za pripojenie k Ruskej federácii. Za možnosť, aby Krym zostal súčasťou Ukrajiny sa vyslovilo 3,2% voličov.

Krymská Ústava z roku 1992 jasne hovorila o tom, že Krym môže prehodnotiť svoje ďalšie zotrvanie v štátnom zväzku s Ukrajinou. Toto svoje legitímne právo teda naplnli práve teraz. Z toho nám jasne vyplýva, že tu nejde o porušenie medzinárodného práva, ale o naplnenie vôle väčšiny obyvateľov Krymu, či sa to niekomu páči, alebo nie.

Keď ulici vládnu neofašisti…

Našli sa aj take hlasy, že akú ma legitimitu referendum v regióne, kde je rozmiestnených niekoľko tisíc ruských vojakov. Títo ľudia asi zabúdajú na to, že obyvateľov Krymu nikto pod hrozbou zbraní nenútil ísť si vybrať svoju budúcnosť. Ruskí vojaci sú na Kryme trvalou súčasťou desiatky rokov, čo legalizuje aj vzájomná zmluva medzi Ukajinou a Ruskom a mali mandát aj od krymskej vlády.

Kritici však veľmi rýchlo zabudli na to, čo sa dialo v tej dobe v Kyjeve. Pouličné násilie, v ktorom hrali hlavnú rolu neofašistické zoskupenia. Celý svet obleteli fotky a videá, na ktorých tento dav zapaľoval molotovými koktejlami policajtov, ktorí vlastnými telami bránili demonštrantom rozpútať v krajine ešte väčšiu vlnu násilia. Dokonca niektorým policajtom dav odsekol aj hlavy… toto všetko sa tam dialo.

V rukách demonštrantov sa začali objavovať  zbrane, medzi ktorými nechýbali aj rôzne pušky, či pištole. Guľkami ostreľovačov zomreli desiatky ľudí a vyšetrovanie dokázalo, že títo ostreľovači neboli vyslaní vládou, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to boli členovia neofašistických polovojenských zoskupení, ktorých členovia bojovali aj v Čečensku proti ruským vojakom a dopúšťali sa aj sadistického mučenia a vraždenia. Toto všetko malo vyvolať ešte väčší hnev ľudí.  Vláda bola zvrhnutá ulicou, ktorú ovládli neofašisti.

Zákony a zmena vlády bola vydupaná za prítomnosti neofašistických ozbrojencov. Toto už tým kritikom akosi nevadí a čelní predstavitelia USA a štátov EÚ sa len tak predbiehali, aby zlegitimizovali tento stav. Títo západní páni politici z EÚ a USA vždy zakročia proti každej demonštrácii, ktorá by nejak mohla ohroziť ich panstvo. Vtedy tisíce ťažkoodencov rozbíjajú hlavy a bijú všetko čo im pride pod ruku. Demonštrácie sú brutálne rozháňané, veď ulica nemá podľa nich legitimitu a ohrazuje demokraticky zvolené vlády.

Ako je potom možné, že zrazu na Ukrajine nastala takáto zmena prostredníctvom ulice a davu a tam už títo páni politici takýto postup schvaľujú. Už zrazu nehovoria nič o tom, že ulica nemá legitimitu a že bola pošliapaná demokracia, kedže bola zvrhnutá zvolená vláda…, alebo všetko prebiehalo podľa dávno pripraveného scenára, na ktorom sa v tichosti a tajnosti dohodla západná politická elita…, no to je už iný príbeh a o tom niekedy nabudúce…

Miroslav Pomajdík- Vzdor- strana práce