Miroslav Pomajdik

Je dobojované. Eurovoľby sa skončili a my už vieme, ktoré politické strany a ich kandidáti zasadnú do Europarlamentu. Aj pri týchto voľbách, ako aj pri tých pred nimi a určite aj tými čo nás ešte čakajú, je badateľný jeden fenomén, ktorý poškodzuje obyvateľov našej krajiny pri ich výbere. Všetko je nastavené tak, aby to hralo do karát najsilnejším politickým stranám a aby im nikto nenarušil ich hegemóniu.

 Vzdor- strana práce nedávno poukázala na tento nešťastný fenomén aj tým, že odmietla podpísať zápisnicu k Eurovoľbám 2014. Nezdá sa nám v poriadku, že obyvatelia tejto krajiny sa nemôžu dostať k hodnotným informáciám, ktoré im pomôžu pri ich výbere.

Keď sú média spolupáchateľmi

Médiá vytvárajú obraz o spoločnosti a dokážu tiež poriadne zamiešať kartami. Je to obrovská moc, ktorej sú si vedomí, že ju majú a podľa toho aj konajú. Nie nadarmo po celom svete skupujú televízie, časopisy, noviny, internetové spravodajské portály najbohatší ľudia tohto sveta.

Súkromné médiá v rukách úzkej skupiny oligarchov, korporácií a záujmových skupín, sú účinnou zbraňou, ktorú môžu použiť proti komukoľvek, kto sa im znepáči. Je to zbraň, kedy dokážu bez jediného autentického výstrelu rozpútať dokonca aj vojnové konflikty. Spomeňme si, ako média skresľovali informácie o Iraku a zbraniach hromadného ničenia, spomeňme si, aké klamlivé „srdcervúce“ príbehy odvysielali a to len za jediným účelom, aby posunuli spoločnosť tam, kde sa im to hodilo…

Médiá rozhodujú výsledky volieb

Niekto by mohol namietať, že politické debaty nehrajú takú obrovskú rolu a že z našej strany ide o gesto urazených detí… Dajme si príklad nedávnych prezidentských volieb. Preferencie kandidátov boli dosť dlho vyrovnané a neočakávalo sa, že niekto môže ešte poriadne zamiešať kartami a prišli médiá a prezidentské televízne súboje a zrodilo sa prekvapenie. Veľa ľudí na poslednú chvíľu buď zmenilo svoje rozhodnutie, alebo sa rozhodlo, že nakoniec pôjde voliť jedného z kandidátov.

Tým mužom, ktorý vďaka predvolebnej debate v televízii tak enormne získal, bol Rado Procházka. V prieskumoch strácal na hlavných kandidátov Fica a Kisku dosť výrazne, no predvolebné debaty mu pomohli tak, že v samotných voľbách sa skoro dotiahol na Kisku. Taký skvelý výsledok by nedosiahol, keby ho ľudia nevideli v televízii a nepresvedčil ich svojimi rétorskými schopnosťami.

Nechcú vidieť, že sú klamaní a nahovárajú si, že takto to má byť…

Aj z tohto príkladu vidíme, aké sú stále predvolebné diskusie v televízii rozhodujúce. Vzdor- strana práce, preto nemohla nechať len tak fakt, že v predvolebnej debate venovanej Eurovoľbám, neumožnila televízia TA3 vystúpiť väčšine politických strán a vybrala si len niektoré, ktoré uznala za vhodné. Podľa čoho vyberali? Podľa predvolebných prieskumov, ktoré sú tak zavádzajúce? V tejto televízii, sa predstavilo len 10 „vyvolených“ strán a na ostatných sa jednoducho zvysoka ….

Niektorí ľudia nám na naše výčitky, prečo nepozvali do debaty aj ostatné strany napísali na našu FB stránku, že čo sa čudujeme, že ide o súkromnú televíziu a je len na nej, koho si do debaty pozve, alebo nie…Títo ľudia, čo písali podobné komentáre na našu stránku, nás veľakrát vo svojich príspevkoch označujú za všetko možné aj nemožné, akí sme antidemokratickí, totalitní a ešte neviem akí… pasujú sa do role ochrancov tohto systému, ktorý si však zamieňajú s demokraciou, no keď poukážeme na absenciu demokracie, tak presne táto odroda ľudí nás vysmeje, že čo chceme..veď to je súkromná televízia ona si môže robiť čo chce. Ak je to teda tak, tak potom je to len potvrdením toho, že v súčasnom zriadení vládne len hŕstka najbohatších, ktorá má právo na všetko.

Títo ľudia sa zasekli v niečom, z čoho je len ťažko uniknúť. Hovoria o demokracii a slobode, no jej verejné pošliapavanie im nevadí, lebo hold… súkromné záujmy majú predsa prednosť… Kapitalizmus nepustí. Nahovárajú si, že žijú v demokracii a slobode a zatvárajú oči pred tým, že pracujú v spoločnostiach, podnikoch, pracoviskách, ktoré sú malými diktatúrami ich vlastníkov a majiteľov. Žijú v spoločnosti, kde sú dennodenne klamaní médiami, ktoré vytvárajú hviezdičky, celebrity a určujú, čo je „in“ a čo nie, čo je správne a čo nie, vytvárajú ilúziu slobody výberu, no iba oni určujú, ktoré správy sa ku nám dostanú a ktoré nie, koho vyzdvihnú a koho zatratia…

To sa im už neprieči a pekne držia hubu a krok a preto týmto ľuďom nepríde nijak hrozný fakt, že spravodajská televízia, ktorá je jediná svojho druhu v našej krajine a pôsobí na celom našom území, takto verejne pošliapava demokratické práva a tým ovplyvňuje aj verejnú mienku.

TA3 a jej pohŕdanie objektivitou?

Televízia, ktorá sa vpasovala do role výhradného komplexného spravodajského portálu, nedá priestor iným názorom a postojom a jednoducho vedome ovplyvní svojim výberom hostí do predvolebnej debaty aj výsledky volieb.

Uvedomme si, že televízia je prostriedok na hýbanie mysľami ľudí, je to zbraň, ktorá výrazne dokáže meniť určité veci v spoločnosti. Darmo, že je v súkromných rukách, teraz má už zodpovednosť pred celou spoločnosťou. Uvedomme si, že tu nehovoríme o súkromnej prevádzke na výrobu dajme tomu párkov, ale o televízii, ktorá do značnej miery vytvára celkový obraz o spoločnosti a ovplyvňuje ľudí v ich rozhodovaní a úsudkoch. Preto nie je prípustné, aby v tejto oblasti platila svojvôľa, lebo v hre je až príliš veľa.

Tu sa nebavíme o debate o večnosti chrústa, ale o predvolebnej debate k eurovoľbám, ktoré výrazne ovplyvnia náš budúci život. Europoslanci rozhodujú a pri posilnení ich kompetencií, s čím sa reálne uvažuje, budú mať v rukách obrovskú moc, ktorá výrazne zasiahne do našich každodenných životov.

Televízia TA3 tak vedome umlčala  výraznú skupinu názorov a riešení a má tak aj určitý podiel na tom, ako skončili definitívne výsledky týchto volieb. Pri tak dôležitých rozhodovaniach, ako sú voľby, by sa niečo také nemalo stávať. Buď dám priestor všetkým, alebo nikomu a nie len určitým „vyvoleným“. Nie je to azda úmyselné ovplyvňovanie verejnej mienky televíziou, ktorá by mala byť vyvážená, mala by prinášať spravodajstvo a nie hovoriť ľuďom, ktoré strany existujú a ktoré nie?

Ďalšou kapitolou je výskum verejnej mienky, ktorý rozoberieme v blízkych dňoch. Nenechajme pošliapavať svoje práva. Dožadujme sa toho, čo nám patrí a medzi naše práva, patria aj vyvážené a pravdivé informácie, ktoré nám pomáhajú lepšie sa v živote orientovať a rozhodovať.

Miroslav Pomajdík- Vzdor- strana práce