Miroslav Pomajdik

Konflikt a udalosti na Ukrajine sa začínajú stále viac vyhrocovať. Ako je väčšine známe, od februára 2014 vládnu Ukrajine predstavitelia tzv. Euromajdanu, ktorí sa dostali k moci po prevrate, v ktorom hrali aktívnu úlohu okrem domácich fašistov aj USA a EU. Veľa ľudí, ktorí veľkohubo hovoria, že za konflikt na Ukrajine je zodpovedné Rusko a povstalci z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, veľmi rýchlo zabudli, čo sa reálne udialo a deje na Ukrajine. Zabudlo sa už na pouličné násilie, v ktorom dominovali neofašistické zoskupenia na čele s Pravým sektorom?

Celý svet obleteli fotky a videá, na ktorých demonštranti zapaľovali molotovými koktejlami policajtov, strieľali po nich strelnými zbraňami, ktorí vlastnými telami bránili demonštrantom rozpútať v krajine ešte väčšiu vlnu násilia.

Keď fašisti vládnu uliciam

V rukách demonštrantov sa začali objavovať zbrane, medzi ktorými nechýbali aj rôzne pušky, či pištole. Guľkami ostreľovačov zomreli desiatky ľudí a vyšetrovanie dokázalo, že títo ostreľovači neboli vyslaní vládou, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to boli členovia neofašistických polovojenských zoskupení, ktorých členovia bojovali aj v Čečensku proti ruským vojakom a dopúšťali sa aj sadistického mučenia a vraždenia. Toto všetko malo vyvolať ešte väčší hnev ľudí.  Vláda bola zvrhnutá ulicou, ktorú ovládli neofašisti. Zákony a zmena vlády bola vydupaná za prítomnosti neofašistických ozbrojencov.

Musíme si tiež otvorene povedať, že vláda Viktora Janukovyča bola skorumpovaná a tento politik sa dokázal za niekoľko rokov svojej vlády poriadne nabaliť a zabezpečiť si svoju rodinu, preto chápeme opodstatnený hnev Ukrajincov na vládu tohto muža. Vzdor- strana práce preto ani nikdy nepodporovala Janukovyča a s napätím sme sledovali a sledujeme dianie na Ukrajine.

Od začiatku násilných protestov však bolo jasné, že celé toto dobrodružstvo sa uberá veľmi nebezpečným smerom. Len pre zaujímavosť, koľko korupčných, či privatizačných afér sa dejú vo vládach štátov EÚ, či USA a keď do ulíc vyrazia protestovať nahnevaní ľudia, tak reakcia vlády je okamžité nasadenie polície, ktorá aj pokojné demonštrácia veľmi rýchlo rozpráši.

Európski politici tvrdia, že ulica nemá právo zvrhnúť demokraticky zvolenú vládu, ktorá vzišla zo slobodných volieb… Zaujímavé je, že pri zvrhnutí Janukovyčovej vlády sa len tak predbiehali európski a svetoví kapitalistickí politici s legitimizovaním novej pučistickej vlády. Ako by reagovali na ozbrojené demonštrácie vo svojej krajine, to si vieme živo predstaviť… Pri Ukrajine im to samozrejme nevadilo, lebo z geopolitického hľadiska to bol pre nich prevrat, ktorý im náramne vyhovoval. Proruskú kapitalistickú vládu nahradila prozápadná a profašistická vláda a o to, že ide o tak isto skorumpovaných politikov nás presvedčí aj príklad nového prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka.

Skorumpovaný prezident Porošenko

Porošenko patrí k najbohatším Ukrajincom. Podľa časopisu Forbes z marca 2014, Porošenko je siedmym najbohatším človekom na Ukrajine. Prezývajú ho aj čokoládový kráľ, lebo vlastní cukrárenské impérium, či spoločnosť ktorá je najväčším výrobcom čokolády na Ukrajine, plus má podiely v ďalších spoločnostiach, ktoré podnikajú v rôznych odvetviach.

Podľa tajných depeší Wikileaks, Porošenko sa netešil medzi rokmi 2006-2009 veľkej dôvere zo strany amerických politikov a diplomatov, to sa však zmenilo od doby, kedy sa stal ministrom zahraničných vecí a vyslovil sa, že nechce, aby bola Ukrajina pod vplyvom Ruska. Od tej doby začali ku nemu pristupovať pozitívne aj americkí diplomati a politici, ktorí ho dovtedy obviňovali z korupcie, na ktorú existovali priame dôkazy. Vyslovovali sa o ňom, že je to nepopulárny a zdiskreditovaný oligarcha. Porošenko mal údajne palce aj v korupčných aférach pri privatizácii štátnych podnikov.

Od doby, kedy začal výraznejšie kritizovať Rusko, zmenil sa aj postoj americkej diplomacie a zrazu sa stal pre USA dôveryhodným partnerom a razom boli zabudnuté všetky jeho prehrešky, ktoré mu boli z americkej strany vyčítané. Môžeme predpokladať, že výrazný vplyv na presadení tohto politika do čela Ukrajiny majú samotné USA, ktoré s ním začali po jeho antiruských vyhláseniach reálne počítať na najvyšších pozíciách v krajine. Veď nie je nič lepšie, ako mať v čele štátu človeka, ktorý je známy svojou podplatiteľnosťou a ešte k tomu vyznáva nepriateľský postoj k Rusku. Čo viac by si USA mohli želať…

Fašistickí pohrobkovia v čele vlády

Spomeňme však ďalšie vedúce postavy novej ukrajinskej vlády. V kresle tajomníka Národnej bezpečnosti a obrannej rady sedí Andrej Parubij, ktorý stojí za založením neofašistickej strany- Sociálno- nacionalistická strana. Jeho zástupcom sa stal líder neonacistickej organizácie Pravý sektor Dmytro Jaroš, ktorý bojoval aj po boku čečenských islamistov v rusko-čečenskej vojne a aktívne spolupracuje aj v tejto dobe s emírom Severného Kaukazu Doku Umarovom, ktorý je podľa OSN člen Al-kájdy.

Vo vláde figurujú aj títo členovia krajne pravicovej nacionalistickej strany Sloboda- Alexander Sych, minister obrany Ihor Tenyukh, minister školstva  Serhiy Kvit, minister ekológie a národných zdrojov Andrej Mochnyk, minister poľnohospodárstva Ihor Shvaika, generálny prokurátor Oleh Makhnitsky či neonacistickej strany Ukrajinské národné zhromaždenie- Ukrajinská národná sebaobrana (UNA-UNSO)- minister mládeže a športu Dmytro Boulatov a predsedkyňa Národného protikorupčného výboru Tetiana Tchornovol.

Po Ukrajine operujú polovojenské ozbrojené neonacistické milície z Pravého sektora, ktoré nie sú nikým kontrolované a berú moc do svojich rúk. Po celej Ukrajine terorizujú, zastrašujú, fyzicky napádajú a dopúšťajú sa aj vraždenia ľudí s opozičnými a antifašistickými názormi.

Neonacistické milície stoja za vypálením a vyrabovaním 500 kancelárii niekdajšej vládnej politickej Strany regiónov, a stoviek kancelárií Komunistickej strany Ukrajiny, ktorej členovia sú neustále fyzicky napádaní a neonacisti sa im vyhrážajú fyzickou likvidáciou a to že svoje vyhrážky myslia smrteľne vážne, sme sa mohli presvedčiť v tento štvrtok (24.7.), keď bolo nájdené zavraždené telo regionálneho vedúceho funkcionára komunistickej strany Doneckej oblasti V. M. Kovshun. Jeho telo bolo posiate modrinami a početnými strelnými ranami.  Predsedovi Komunistickej strany Ukrajiny dokonca vypálili a vyrabovali jeho dom. Po Ukrajine si tieto neofašistické milície robia čo chcú, bez akejkoľvek kontroly zo strany polície a úradov. V zabratých kanceláriách týchto strán si zriaďujú svoje sídla a prisvojujú si aj celé ich vybavenie.

Komunistická strana Ukrajiny mieri do ilegality

V týchto dňoch nová ukrajinská vláda rozpustila frakciu Komunistickej strany Ukrajiny v parlamente a chystá jej zákaz. O akej demokracii a slobode to teda na Ukrajine hovoríme, keď jej vládnu skorumpovaní oligarchovia a neonacisti, po krajine je nelegálne zaberaný majetok a nehnuteľnosti opozičných strán, fyzicky sú napádaní, vraždení a zastrašovaní ľudia s opozičnými názormi, neofašistické milície si robia čo chcú a všetko to robia pod hrozbou zbraní a v krajine chystajú zakázať najstaršiu politickú stranu, ktorá má podporu obyvateľstva a ktorá bola do parlamentu riadne zvolená vo voľbách, v krajine sú okliešťované práva ruskej menšiny a ukrajinská vláda vedie barbarskú vojenskú operáciu proti vlastným obyvateľom?

Komunistická strana Ukrajiny nedisponuje žiadnymi polovojenskými milíciami a od vzniku Ukrajiny presadzuje svoje ciele mierovou cestou a to aj v tejto napätej dobe, keď sú jej kancelárie obsadzované, členovia bití, zastrašovaní a fyzicky likvidovaní. Novej vláde sa však nepáči jej pravdivé pomenovanie dnešnej situácie na Ukrajine, potrebuje umlčať najvážnejšiu opozíciu v krajine. Z historických skúseností vieme, že antikomunistická doktrína, prenasledovanie a vraždenia komunistov a zákaz činnosti komunistických strán sa vyznačovali väčšinou štáty, v ktorých boli nastolené fašistické, či brutálne antiľudové režimy.

Vysporiadanie sa s ruskou menšinou

Ukrajinská vláda začala tvrdé kroky proti 7 miliónovej ruskej menšine, ktorá žije najmä na východe krajiny. Dobre si pamätáme tiež na upálenie 50-tich protimajdanských aktivistov v Dome odborov v Odesse, ktorých zaživa upálili členovia Pravého sektora. Anarchia a strach o svoje práva a existenciu naštartovali proces odčlenenia Krymu a vyhlásenia nezávislosti Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.

Nasledovala tvrdá vojenská odveta ukrajinskej armády, ktorá sa podľa viacerých svedectiev dopúšťa na obsadených územiach na východe Ukrajiny aj popráv zajatých bojovníkov Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky. Dochádza k prenasledovaniu a perzekúcii podporovateľov týchto republík. Vojaci sa v dobytých dedinách a mestách krvavo pomstili nie len mužom, ktorí sa odboja zúčastnili, ale aj ich ženám a deťom. Podľa odhadov analytikov Ukrajinská armáda stojí za smrťou približne 2 000 obyvateľov východnej Ukrajiny, ktorí boli zabití pri vojenských operáciách. Tieto zahŕňajú delostrelecké ostreľovanie obývaných štvrtí miest, letecké bombardovanie obcí, ba dokonca aj tých, kde nikdy domobrana nebola.

Prezident Porošenko si zvolil cestu násilia, zabíjania a vojny, pred mierom, pokojom a rokovaním s predstaviteľmi tzv. Novoruska. Z východnej Ukrajiny utieklo pred Ukrajinskou armádou do Ruska desiatky tisíc obyvateľov, ktorí sa boja o svoje životy. Položte si otázku, čo by robili napr. USA, keby nejaký štát vo svete takto začal potláčať práva Američanov a začala by ich vraždiť aj regulárna armáda niektorého štátu… asi všetci dobre vieme, ako by to dopadlo…

Ukrajinský štát vyzbrojuje domácich fašistov prostredníctvom dobrovoľníckeho práporu Azov, ktorý je pod kontrolou neofašistickej organizácie Sociálno-národné zhromaždenie, ktorej cieľom je oslobodenie bielej rasy a ktorý Ukrajina nasadila do bojov na východe krajiny. Práporu dokonca velí líder tejto organizácie Andrij Biletskij. Stanica BBC tiež informovala, že v jednotke pôsobí aj viacero zahraničných neonacistov.

Po tom všetkom, čo sa udialo a deje na Ukrajine je logické, že ruská menšina žijúca na dnešnej Ukrajine sa ozbrojila a začala si ochraňovať svoje práva a región v ktorom žije. Toto všetko sa stalo až po tom, čo videli, ako sa po krajine beztrestne premávajú ozbrojené neofašistické milície (ktoré terorizovali, vykrádali, napádali, vraždili a obsadzovali budovy ich ideologických rivalov), národná garda, v ktorej majú tiež veľký vplyv fanatickí nacionalistickí Ukrajinci a armáda prešla pod kontrolu, ako sme už vyššie spomínali dvoch nebezpečných banderovských pohrobkov.

Nebezpečná hra…

Vzdor- strana práce stojí v tvrdej opozícii voči dnešnému režimu, ktorý vládne na Ukrajine. Želáme si, aby Ukrajinci a Rusi našli spoločnú reč a ukončilo sa krviprelievanie. Musíme si uvedomiť, že kapitalizmus so sebou prináša fašizmus a vyhrotení nacionalizmus, čoho dôsledkom sú podobné konflikty, aký môžeme sledovať na Ukrajine. Tento systém a vládnuca oligarchia tohto sveta stavajú proti sebe jednotlivé národy a národnosti tak, ako im to vyhovuje.

Rôzni svetoví politici a novinári píšu o zostrelení dopravného lietadla ako o hotovej veci, za ktorou sú Rusi a pritom žiadne rozhodujúce dôkazy o tom kto zostrelil lietadlo neexistujú a vyšetrovanie stále prebieha, no oni už začali vyvolávať antiruskú hystériu. USA a EÚ chce uvaliť ďalšie sankcie na Rusko a generálny tajomník NATO Anders Rasmussen sa nechal počuť, že z Ruska sa stal nepriateľ NATO a preto aliancia vyzbrojí a vycvičí ukrajinskú armádu. Dôležitým faktom je aj to, čo sa veľmi nahlas nehovorí, že Rusko aktívne pomáha zadržiavať islamský terorizmus. Rusko otvorilo svoj vzdušný priestor pre lietadlá USA a NATO, ktoré smerovali do Afganistanu. Bez ruskej pomoci USA…by Taliban v Afganistane už dávno naplno kraľoval.

Na Ukrajine sa rozohrala veľká šachová partia medzi kapitalistickým Západom a kapitalistickým Ruskom. Túto nebezpečnú hru spustili západné mocnosti na čele s USA, ktorej cieľom je ešte viac obkolesiť hranice Ruska nepriateľskými vládami, základňami a armádami NATO. Ä

NATO sa od pádu Sovietskeho zväzu stále viacej rozširuje okolo Ruska, rozmiestňuje do okolitých štátov svoje základne a vždy pomáha štátom, ktoré zaujmú nepriateľský postoj voči Rusku… tak si položme otázku, kto je vlastne v tomto strete tým provokatérom a kto sa chová celé tie roky nepriateľsky?

Rusko od pádu Sovietskeho zväzu neviedlo žiadne imperiálne vojny a zasahovalo iba v lokálnych konfliktoch na svojich hraniciach, kedy išlo o obranné akcie. Na druhej strane si porovnajme, kde všade vojensky zasahovalo NATO, USA, EÚ…koľko krajín okupovali, rozvrátili a koľké milióny ľudí povraždili. Čo sa nám to teda snažia nahovoriť…

Miroslav Pomajdík

podpredseda  Vzdor-strana práce