Miroslav Pomajdik

Koľkí z Vás sa pri sledovaní televíznych novín zaradovali, keď ste videli ako buldozéry zrovnali so zemou rómske príbytky pri teplárňach v Košiciach. Povedali ste si, konečne niekto začal aj aktívne konať a s iskierkami v očiach ste cítili zadosťučinenie. Toto je tá správna politika, ktorá spraví s Cigánmi poriadok! Ja sa však pýtam, čo zbúranie tejto osady vyrieši?

Za zbúranie osady hovorí napr. fakt, že jej obyvatelia ohrozovali teplárenské potrubie. Priznajme, že tento aspekt mohol byť rozhodujúci pri zbúraní osady, lebo šlo o ohrozenie dodávok tepla. Samozrejme osady si nemôžu vybudovať kde chcú a ohrozovať pritom väčšinu ľudí v okolí. Ja sa však pýtam, prečo sa tieto osady búrajú, keď v noci klesajú teploty pod bod mrazu. Samozrejme odpoveď viem aj sám, lebo v zime nemajú čas postaviť si na tom mieste nové príbytky a potrebujú sa rýchlo niekde zohriať, mať strechu nad hlavou, tak odchádzajú k svojim príbuzným do iných miest. Mesto Košice to spravilo už niekoľko krát a práve v zimnom období, pre Košice je to síce efektívne, zbavia sa osady, zbavia sa ľudí a tým pádom aj problému. Nesmieme však zabúdať, že v tých príbytkoch žili ľudské bytosti, ženy, deti, starci…Je to naozaj kruté a hlavne pre tie deti, ktoré mali tú smolu, že sa narodili tam kde sa narodili. Čo sa však vyriešilo? Títo ľudia sa presunú inde a problém pokračuje niekde úplne inde, ale to už asi pána Rašiho a vedenie mesta nezaujíma. Košičania ho potľapkajú po pleci, získa politické body a niekde iní ľudia ho zase budú preklínať, že im spôsobil nové problémy, ale to už nie je jeho starosť, to už nie sú jeho voliči. Problém vyriešil, osada je minulosťou, no v skutočnosti sa ten problém iba presunul o kus ďalej a stále viacej bude pripomínať snehovú guľu, na ktorú sa časom nalepí stále viacej a viacej snehu, až je taká veľká, že prevalcuje všetko.

Otázka stojí aj ináč. Prečo boli Rómovia nútení žiť v takýchto otrasných podmienkach a práve tu na okraji? Je normálne, keď v 21.storočí žijú ľudia v takýchto otrasných podmienkach? Môžu si zato sami, sú neprispôsobiví, majú takú mentalitu a robia len bodrel. Dobre im tak! Takéto a podobné názory sú hlavnými zbraňami v rukách tzv. bojovníkov za vyriešenie rómskeho problému. Títo pseudobojovníci však nikdy neponúkali riešenia, ich riešenia boli vždy len začiatkom nových problémov a nikdy nič vyriešiť ani nechceli, lebo keď je problém, tak je popularita, nebude problém, nebude ich popularita a to títo bojovníci nemôžu dopustiť. Čím by bol Kotleba bez Rómov…asi iba obyčajným pánom učiteľom informatiky, po ktorom ani pes neštekne, iba ak jeho. Bez Rómov by tu nebol fenomén Kotleba, / samozrejme našiel by sa zdarne iný, čo by ho bohato zastúpil /  takže im môže vďačiť za všetko a raz to hádam ocení aj vo svojich pamätiach a poďakuje Rómom, že ho preslávili po celom Slovensku.

Rómsky problém je problémom sociálnym. Chudoba tvorí zase len chudobu a brutalita je riešená zase len brutalitou. Kolobeh života? Nie! Je to neschopnosť systému a mocných dnešného sveta! Nehovorte o prosperite kapitalizmu, úspešnosti jednotlivcov, keď nato doplácajú miliónové zástupy iných po celej planéte. Ku každej kapitalistickej krajine a aj tej rozvinutej patria štvrte, getá sociálne vylúčených. Úspešný Západ drancoval vo svojich kolóniách celé storočia prírodné bohatstvo a pracovnú otrockú silu iných národov tretieho sveta. Áno, blahobyt Západu bol vybudovaný na utrpení národov, ktoré boli v ich područí a vyciciavaní vlastných najbiednejších pracujúcich. Tu nejde o menejcennosť, či vrodené gény, lebo tak ako napr. v Juhoafrickej republike vedľa seba fungujú dva svety, svet úspešnej menšiny Juhoafričanov, ktorí žijú z vykorisťovania svojich spoluobčanov, tak vedľa nich sa rozprestiera, väčšinou oddelený obrovským ochranným plotom, svet väčšiny vykorisťovaných Juhoafričanov, ktorí žijú po miliónoch v obrovských slumoch a getách. Taký istý obrázok nájdeme aj v Latinskej Amerike, Ázii, dokonca aj v krajine neobmedzených možností v USA. Tam platí zákon džungle, silnejší vyhráva. Kult násilia, brutality, kriminality, to je kult chudoby a sociálne vylúčených a ten je rovnaký ako v rómskej osade niekde na Slovensku, tak aj v gete v New  Yorku, Manile, či Riu. Spoločný menovateľ je chudoba, negramotnosť a sociálne vylúčenie, nie sú to gény, ako sa nás snažia presvedčiť, nie je to povaha etnika. Nenechajte sa oklamať, či skôr uspokojiť stým, keď vám niekto tvrdí, že Rómovia iní nebudú, lebo to majú v génoch. Nemajú ! Chudoba, negramotnosť, zaostalosť a nezamestnanosť robí z nich to, prečo ich väčšina národa odsudzuje. Je to sociálny kruh vylúčenia, ktorého obeťou sú aj naši Rómovia.

Veľa z Vás sa teraz naštve, veď to my bieli Slováci sme šikanovaní, Rómovia nás terorizujú a žijú z našich daní. Žijú si ako prasce v žite. Keď je tomu tak, prečo si ten život s nimi jednoducho nevymeníte. Rómovia sú presne takí, aký je náš kapitalistický systém a svet v ktorom žijeme. Nie nadarmo sa hovorí, že reťaz je taká silná, ako je jej najslabší článok a taká silná, skôr slabá je aj naša spoločnosť. Každý národ, či etnikum sa skladá z ľudí, ktorých povaha je rôzna. Kolektívna vina je to najhoršie, čo môže byť a v histórii vždy napáchala veľa zla. Sami sa zamyslime, keď vás niekedy okradol, zbil, alebo niečo zlé vám spravil biely Slovák, či príslušník iného národa, či ste si povedali, že Slováci, či Francúzi, Nóri…sú svine. Asi ťažko. Koľkí si však povedali pri kriminalite spáchanej Rómami, tie rómske svine a to som ešte mierny. Odsúdili ste zrazu celé etnikum. Ja osobne som za svoj život zažil okradnutie, oklamanie, sklamanie, podraz, pár krát som dostal poriadne na hubu a čuduj sa svete, všetko som to zažil od bielych Slovákov. Moju krajinu vytunelovali, sprivatizovali a stále rozkrádajú biely Slováci z finančnej a spoločenskej oligarchie, naše milované celebrity, páni bankári, manažéri…. Z našej krajiny si odnášajú zahraničné korporácie, páni bankári, finančníci, smotánka, politická elita nami ťažko vyprodukované miliardy. Všetko z našej práce. Tomu hovorím krádež a nie šikovnosť. Zlikvidovala sa potravinová sebestačnosť, ohli sme chrbty a ohýbame ich znovu. Aj tá finančná kríza prišla od bielych pánov bankárov, finančníkov, oligarchov… Fabriky, pracoviská, firmy sa zatvárajú, lebo je tu ich kríza z nenažranosti hŕstky vyvolených. Aj zato snáď môžu Rómovia?

V našom štáte nemáme Rómov na žiadnych strategických funkciách a ani sme nikdy nemali, no za všetko zlé môžu podľa
niektorých práve oni. Je to jasná zahmlievajúca, zavádzajúca a nebezpečná politika vládnucej oligarchie, ktorá chce odvrátiť pozornosť od svojho zlyhania, obohacovania. Chcú odvrátiť pozornosť od toho, že pravým vinníkom našej chudoby a biedy sú práve oni. Ich kapitalistická neoliberálna vláda a kult nedotknuteľného súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. Potrebujú nájsť obetného baránka, u nás sú to Rómovia, v Západnej Európe zase prisťahovalci napr. aj Slováci a ďalší, v Grécku neofašisti zo Zlatého úsvitu naháňajú černochov a arabov a demagogicky na nich hádžu tričko vinníka. Svetová a domáca oligarchia si však pritom medlí ruky, lebo taktov tichúčko môže rozkrádať naše štáty pomaly ďalej. Ich taktika, kedy sa do seba pustia práve tí najbiednejší  a obviňujú a napádajú sa medzi sebou, kto je za čo zodpovední. Týmto hráme ich hru, prijímame ich špinavú taktiku, ktorá nás väčšinu vykorisťovaných pracujúcich stavia proti sebe! Sme na jednej lodi, všetci vykorisťovaní. Je nás väčšina a našou zbraňou je triedna jednota. Nerozdeľujú a nesmú nás rozdeliť rasy, rozdeľujú nás triedy! Musíte si uvedomiť, kde v sociálnom rebríčku patríte a tak sa aj správať. Tí hore budú robiť všetko preto, aby ste boli dole a svoju nenávisť zo svojej chudoby si vybíjali na ešte chudobnejších. To musí skončiť a nastúpiť triedny boj vylúčených a vykorisťovaných más! Opýtajme sa sami seba, prečo máme také nízke platy, prečo väčšina národa živorí, lebo vlastníci firiem, domáce a zahraničné oligarchie, buržoázia, bankári, manažéri, finanční žraloci, smotánka, celebrity.. potrebujú stále viac a viac. Ich sumy na výplatných páskach sú s porovnaním s tými našimi astronomické. Tieto peniaze však získavajú z našej práce a špekuláciami s našimi ťažko zarobenými financiami. Dennodenne nás okrádajú, cicajú ako pijavice, uťahujú nám opasky, rozvracajú naše sociálne, kultúrne a pracovné práva. Presne tie, ktoré sme si museli tak ťažko vydobyť.  Akoto, že my prežívame a oni si žujú v blahobyte? Je to snáď kvôli Rómom, že nie je dostatok práce  a o dobre ohodnotenej ani nehovorím? Je to snáď kvôli Rómom, že vás vyhadzujú z práce a zatvárajú vám pracoviská a fabriky, že naše školstvo, zdravotníctvo a verejné služby sa z roka na rok stávajú pre nás neprístupnými? Rómovia sú tak isto obeťami tohto kapitalistického vykorisťovania, ako my a robia len to, čo ich udrži pri živote. Sila prispôsobenia.

Kult násilia, kriminality, podvodov, špiny nie je vlastný etnikám, či národom, ale je im nanútený. Kto sa neprispôsobí, neprežije. Keď sa nenaučíte plávať, tak sa utopíte… Rómov sme po páde socializmu povyhadzovali z práce, vylúčili sme ich z vytvárania statkov a mysleli sme si, že to sa akosi samo vyrieši. Veď všade prítomná a všemohúca ruka trhu všetko sama zvládne. Vznikol problém, ktorý sa však v tomto kapitalistickom systéme nikdy nepodarí odstrániť, lebo pre neho je chudoba a sociálne vylúčenie prirodzeným úkazom. Bez stabilnej práce pre Rómov, nikdy nedokážeme odstrániť problém Rómov a stabilnú prácu a dostatok práce pre nás všetkých vrátane Rómov nikdy nedosiahneme, keď nezvrhneme vládu našich vykorisťovateľov a neprevezmeme podniky, pracoviská, firmy do našich rúk. Súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov je diktatúrou, cez ktorú nás ovládajú.

Áno štve nás keď Rómovia kradnú, žijú z našich daní, napádajú nás a robia bordel, keď sú zaostalí a nič nerešpektujú, no budú rovnakí aj keď im zbúrame tisíce chatŕč  a vyženieme ich preč. Takýmto postupom ich dostaneme do ešte väčších existenčných a kultúrnych problémov. Nekultivovaní, chudobní, vylúčení, negramotní ľudia sa často stávajú iba chodiacimi mŕtvolami, ktorých jediným cieľom je prežiť za každú cenu a nemusím vám zdôrazňovať čo to znamená. Nezašli sme pri neriešení rómskeho problému až príliš ďaleko? Chcete sa uspokojiť s ničením, či perzekúciou, ktoré nič neriešia, či začneme naozaj riešiť problém v celej jeho hĺbke. Riešenie je dlhodobé a bolestivé, no už dnes treba zasadiť strom, aby raz vyrástol les…nie udržiavať púšť, ktorá raz pohltí aj zbytok úrodnej živnej pôdy.

Miroslav Pomajdík