Miroslav Pomajdik

Od roku 1989 na Slovensko prišlo množstvo zahraničných nadnárodných korporácií. Všetky vlády, ktoré boli po páde socializmu pri moci, nešetrili superlatívami, keď nejaká nadnárodná korporácia oznámila, že bude investovať na Slovensku. Naši vládni politici sa fotia s majiteľmi týchto spoločností pri klopkaní na základné kamene týchto fabrík. Samé úsmevy a vzájomné potľapkávanie vládnych predstaviteľov s majiteľmi korporácií. Všade samé vyjadrenia, ako idú dávať prácu nám Slovákom, aká to bude pomoc Slovensku, aká skvelá investícia to bude, ako sa zníži nezamestnanosť a zvýši životná úroveň našich pracujúcich.

Aj pred niekoľkými dňami premiér Pellegríni, s ministrom hospodárstva Žigom, primátorom mesta Kežmarok a konateľom nadnárodnej spoločnosti, poklepkávali základný kameň novej fabriky, ktorú tu postaví nadnárodná korporácia. Za socializmu chodili predstavitelia štátu tiež poklopkávať na základné kamene fabrík, ktoré sa stavali u nás, len s tým rozdielom, že tie fabriky sme si stavali my sami, patrili nám, zisky plynuli nie do súkromných vrecák majiteľov, manažérov a akcionárov a neodtekali do zahraničia, ale putovali na financovanie našej kultúry, športu, zdravotníctva, bytovej výstavby, ciest, školstva, poľnohospodárstva, sociálnych služieb atď… čiže na rozvoj celej našej krajiny a nás pracujúcich.

Obrovským problémom je tiež únik ziskov nadnárodných korporácii podnikajúcich u nás do Západnej Európy. Slovenskú ekonomiku najviac ovládajú nemecké spoločnosti, ktoré aj vďaka štedrým dotáciám od vlády ovládli obrovskú časť našej ekonomiky. Medzi rokmi 2010 až 2016 odišli zo Slovenska zisky do zahraničia vo výške 4,2 % HDP. U našich susedov to bolo nasledovné. Z Českej reubliky odišlo až 7,6% HDP, z Maďarska 7,2% HDP a z Poľska 4,7% HDP. Tieto ekonomiky tak prišli o miliardy EUR… Na porovnanie, z EÚ dostávame dotácie na úrovni 2,2% HDP. Tiež si musíme povedať, že Slovensko dostalo za roky 2004 až 2015 od EÚ- 17,4 mld Eur, no 7,5 mld Eur sme museli do rozpočtu EÚ zaplatiť. Keď si to všetko porovnáte, tak jednoducho prídete na to, aké výrazne vyššie odtoky financií v miliardách Eur od nás odchádzajú na Západ, v porovnaní s tým, čo tu k nám príde formou dotácií z EÚ… Za socializmu stačilo to, aby sme naše hospodárstvo vlastnili my a bolo vždy za čo stavať a investovať a zaujímavé, išlo to aj bez dotácii EÚ… Tiež si musíme povedať, že objem dotácií cez eurofondy sa bude hlavne po roku 2020 znižovať…

K tomu si musíme pripočítať aj to, že Slovensko prichádza vďaka daňovej „optimalizácii“ cez daňové raje nadnárodných giagantov pôsobiacich u nás o riadne tučné príjmy do štátnej kasy. Najväčšie nadnárodné giganty ako Google, Apple, Amazon ( a to je len fliačik z celkového množstva takýchto spoločností ) platia prakticky mizivé dane len z malej časti svojho zisku a ako si vedia popresúvať svoje miliardové zisky cez rôzne daňové raje a vyhnúť sa tak zdaneniu. Tu krásne môžete vidieť, že tie najbohatšie spoločnosti na svete sa vďaka takýmto “daňovým optimalizáciám” a daňovým rajom vyhýbajú zdaňovaniu a keď nejaké dane aj platia, tak sú to len totálne smiešne sumy. Veď napr. spoločnosť Apple mala zisk na úrovni 34 miliárd USD a vďaka fiškálnym operáciám medzi daňovými rajmi to spravila tak, že platila dane len zo sumy 2,5 miliardy USD, čo je totálny výsmech…

Keď náš štát rozdáva dotácie nadnárodným korporáciám, no svoje fabriky nestavia…

Dnes sa náš ( kapitalistický ) štát úplne vykašlal na vytváranie vlastných podnikov, ale len predhadzuje našich pracujúcich, ako lacnú pracovnú silu pre nadnárodné korporácie. Už sa raz musíme zobudiť z toho sna, že nadnárodné spoločnosti tu chodia z nejakej láske ku nám, ale že tu idú preto, aby získali čo najväčši zisk a čo najlacnejšiu pracovnú silu, aby sa páni majitelia, manažment a veritelia krásne napakovali. Keby tomu tak nebolo, tak by tieto spoločnosti nepresúvali svoje závody do krajín s lacnou pracovnou silou, ale otvárali by nové pobočky vo svojich domovských krajinách, kde dávajú na platoch a daniach aj 2-krát, 3-krát, 4-krát viac, ako u nás…

Náš štát udeľuje týmto firmám daňové prázdniny a rôzne dotácie, niekedy až v desiatkách miliónov Eur. Miesto toho, aby štát zakladal naše podniky, rozdáva tieto stovky miliónov nadnárodným korporáciám. Aj nová investícia nadnárodnej kroporácie Mubea v Kežmarku dostane od vlády štedré dotácie. Minister Žiga už avizoval to, že firma by mala dostať daňové úľavy vo výške 11,5 milióna Eur, finančnú dotáciu vo výške 2,7 milióna EUR a ďalšie 2 milióny by malo dostať mesto Kežmarok, na dobudovanie infraštruktúry v priemyselnom par­ku.

Skončia dotácie, skončí podnikanie u nás: Aj toto je realita investovania nadnárodných korporácií u nás…

Aj pred rokmi vítal premiér Dzurinda nemeckú firmu Bodet & Horst, ktorá pôsobila vo Vrbovom. Len pred pár týždňami išla fabrika do konkurzu. O zamestnanie prišlo 360 zamestnancov a zamestnávateľ im neráčil dať ani výpovede a ani nenahlásil žiadne hromadné prepúšťanie a nijako sa o nich nezaujíma. Zamestnanci nedostali výplaty za dva mesiace a táto spoločnosť nechala na Slovensku tiež státisícové dlžoby, či už štátu, mestu a dodávateľom. Väčšinu strojov majiteľ nechal odniesť z fabriky ešte pred pár mesiacmi a vo fabrike tak ostalo niekoľko strojov, ktoré sú zapečatené v dielnach. Banka si nárokuje budovy spoločnosti a do arélu poslala už aj svoju SBS službu. Povedzme si, že práve v roku 2010 vláda SR schválila spoločnosti Bodet & Horst pôsobiacej vo Vrbovom dotáciu na stroje vo výške 5,5 milóna EUR. Pre zaujímavosť, spoločnosť túto investičnú pomoc vyčerpala v decembri 2017 a len pár mesiacov po vyčerpaní dotácie zrazu nevyplatí mzdy a ukončí svoju činnosť na SR. Toto až priveľmi smrdí. Je evidentné, že tento scenár, ktorý nastal vo fabrike si majiteľ dopredu dobre naplánoval…

Spomeňme tiež prípad fínskej spoločnosti Ojala group, ktorá postavila fabriku v obci Kriváň. Majitelia tajne odniesli stroje a majetok fabriky, zo dňa na deň zavreli fabriku, nenahlásili ani hromadné prepúšťanie, zamestnanci nedostali výpovede, tesne pred sviatkami dali majitelia firmu do konkurzu a potichúčku rýchlo vyviezli všetok majetok a stroje bez vedomia zamestnancov, ktorí boli doma a tak ostali len prázdne haly. Pripomeňme si podniky Samsung, Panasonic a radu ďalších, ktoré u nás zatvorili svoje porevádzky a ktoré sa vyjadrili, že pracovná sila u nás je uŽ pre nich pridrahá.

Množia sa prípady zlých pracovných podmienok 

Tiež sa zabúda aj na to, že množstvo našich pracujúcich, tam musí pracovať v otrasných pracovných podmienkach a v porovnaní so ziskami, ktoré od nás tieto spoločnosti vyvážajú, aj za smiešne platy. A čo nám radia rôzni „ekonomickí“ poradcovia, či kapitalistickí politici, ktorých vidíme v našich médiách? Hovoria o tom, že Slovensko má konkurenčnú výhodu v tom, že máme kvalifikovanú lacnú pracovnú silu, že to je našou výhodou, pri rozhodovaní investorov. Pri rôznych štrajkoch a vyjednávaniach odborov o vyššie platy lamentujú, že keď sa u nás budú rapídne zvyšovať platy, prídeme o výhodu krajiny s lacnou pracovnou silou a spoločnosti od nás budú odchádzať a nebudú ďalej investovať.

Počujete dobre. Títo páni „odborníci“, ktorí za tieto „rady“ poberajú tisíce Eur mesačne, nám pracujúcim hovoria, nepožadujte vyššie platy, neštrajkujte, lebo už nebudeme krajinou s lacnou pracovnou silou a vystrašíte pánov kapitalistov… Človeku príde až nevoľno, keď počuje takýto hnus, ktorí oni nazývajú dobrými ekonomickými radami.

Už sa zrazu mlčí aj o prípade pani Anny († 59), ktorá zomrela počas pracovnej doby priamo za pásom na zlyhanie srdca v spoločnosti LEONI a viacero zamestnancov tejto spoločnosti sa nám ozvalo a povedali nám, ako táto nemecká firma zachádza so svojimi zamestnancami. Jeden zo zamestnancov nám vtedy povedal:„V LEONI Stará Turá to je rovnaké… A tých pár dobrých majstrov co boli s ľudmi buď degradovali na obyčajných robotníkov (ja som mal úžasnú majsterku, keď som do LEONI v r. 2007 išiel brigádovať, no keďže bola s ľuďmi, už je iba radová robotníčka…), alebo keď boli majstri s ľuďmi a nemohli sa pozerať na to zdieranie, tak odišli sami (tiež som mal aj takého skvelého majstra cez letné prázdniny o rok neskor, no odišiel sám… ).” 

Pracujeme pre blahobyt úzkej skupiny kapitalistov, ktorí držia v rukách hospodárstvo Slovenska, ktoré nám už dávno nepatrí a krajina, kde pracujúci nevlastnia svoje výrobné prostriedky, svoje hospodárstvo, je len obyčajnou neslobodnou hračkou v rukách oligarchov a toto je realita dnešného kapitalistického sveta, kde sa čoraz viac kumuluje bohatstvo v rukách boháčov a tí tak majú neskutočnú moc, kedy cez obrovský nahromadený kapitál korumpujú všetko a všetkých.

Miroslav Pomajdík