Miroslav Pomajdik

Zapata sa narodil 8.augusta 1879 v Anenecuilcu, v mexickom štáte Morelos. Svoj život zasvätil boju za práva mexických roľníkov. Jeho rodina živorila na malom kúsku zeme. Mladosť prežil vo svojej rodnej dedine, kde sa stal už ako tridsaťročný uznávaným vodcom. Už pred vypuknutím revolúcie v roku 1910 sa stal osobnosťou celonárodného významu.

Za svojho národného hrdinu ho považovali hlavne roľníci, pre ktorých zaberal pôdu od veľkostatkárov, ktorí stáli za zbedačovaním mexického ľudu. V roku 1911 sa vzbúril proti krutej diktatúre Porfiria Diaza a vytvoril partizánsku povstaleckú armádu, ktorá pozostávala hlavne z chudobných roľníkov. Zapata a jeho spolupracovníci zostavili svoj politický program, ktorý vošiel do dejín ako plán z Ayaly. Žiadal v ňom, aby pôdu odobrali majiteľom haciend a veľkostatkárom a rozdali ju roľníkom. Veľkostatkári, ktorí by spolupracovali, mali dostať náhradu, tým, ktorí by nespolupracovali, mali pôdu zhabať bez náhrady. Po zvrhnutí Diazovej diktatúry sa na čelo krajiny dostáva reformista Madera. Madera za svoje víťazstvo vo veľkej miere vďačí Zapatovým partizánom, ale aj partizánom na severe, ktorých viedol ďalší veľký mexický revolucionár a ľudový vodca Pancho Villa. Nová vláda na čele s Maderom nevydržala ani dva roky. V roku 1913 prebehol v krajine prevrat, ktorý zvrhol prezidenta  Maderu.

Pučisti hlavu štátu zavraždili. Prevrat bol v réžii generála Huertu a jeho amerických spojencov, ktorí do Mexika vyslali svoje ozbrojené oddiely. Zapata a ani Pancho Villa sa nevzdali a spoločne bojovali proti intervencii Američanov a vojskám generála Huertu. V roku 1914 Zapatoví partizáni dobyli a obsadili hlavné mesto Mexika, Mexiko City. U obyvateľov hlavného mesta si vyslúžili značný rešpekt, aj zato, že zapatisti nezačali rabovať, ale slušne od nich žiadali peniaze a jedlo. Zapata a jeho oddiely sa neskôr z hlavného mesta stiahli a presunuli sa do svojho rodného štátu Morelos, ktorý začali spravovať. Zapata kontroloval prideľovanie pôdy a preberanie haciend do rúk chudobných roľníkov, ktorí tvorili v tomto štáte drvivú väčšinu tamojšej populácie. Zapata sa preslávil aj svojou charakternosťou a nepodplatiteľnosťou. Po roku 1915 začína moc v Mexiku preberať konzervatívec Venustiano Carranza, ktorý vyhlásil nekompromisnú vojnu Zapatovi aj Pancho Villovi. Carranzové vojská, na ktorých čele stál generál Pablo Gonzalez, vtrhli do štátu Morelos, kde šírili teror. Zabíjali a mučili roľníkov a ničili ich dediny. Teror mal pokoriť vládu roľníkov a zničiť tak hlavnú Zapatovu odbojovú základňu .
Gonzálezové vojská roľníkom prízvukovali, že trpia zato, že podporujú nepriateľa celého Mexika, Zapatu. Zapatisti sa stiahli do hôr, z kade podnikali útoky na haciendy a vládou ovládané mestá. Partizánov bolo prakticky nemožné poraziť v ich prirodzenom teritóriu, preto González zosnoval plán, ktorý mal skoncovať so Zapatom, čím by hnutie prišlo o svojho vodcu, načo by sa následne rozpadlo. Na jar 1919 sa González pohádal so svojím plukovníkom Jesusom Guajardom a obvinil ho, že sympatizuje s partizánmi. Guajard sa nato odčlenil a s časťou armády od gonzálezových vojsk. O tejto roztržke sa dozvedel Zapata, ktorý zaslal dopis Guajardovi, v ktorom ho žiada, aby sa pridal k jeho partizánom. Tento dopis však zachytili gonzálezoví informátori, ktorí dopis doručili svojmu chlebodárcovi. González ponúkol Guajardovi dve možnosti: buď zahrá divadlo, aby mohli Zapatu zavraždiť, alebo ho zastrelia ako zradcu. Guajardo Zapatovi odpovedal, že sa k nemu pripojí aj so svojimi vernými vojakmi. Zapata a Guajardo sa prvýkrát stretli 9. apríla. Plukovník daroval na znak priateľstva Zapatovi pekného koňa a dohodli sa, že v rozhovore budú pokračovať ďalší deň na haciende Chinamecu. Zapata dorazil na haciendu 10.apríla 1919 o štrnástej hodine. Sprevádzalo ho 150 ozbrojených mužov, no do haciendy ho sním vošlo len pár.

Emiliano Zapata a Pancho Villa

Guajarda rozostavil svojich vojakov okolo haciendy, ako čestnú stráž na privítanie. Keď trubač spustil prvé tóny na uvítanie Zapatu, čo bol tajný signál pre “čestnú stráž“, vojaci spustili paľbu. Zapatu a jeho spoločníkov prevŕtali guľky. Jeho mŕtve telo previezli do mesta Cuautla, kde ho pochovali. Mŕtveho Zapatu dva dni pred pohrebom verejne vystavili, aby vláda odstrašila budúcich prípadných vzbúrencov. Prezidenta Carranzu, ktorý vraždu Zapatu nariadil, stihol rovnaký osud. Povstalci ho zastrelili v roku 1920. Druhý ľudový vodca Pancho Villa s veľkou trpkosťou prijalo smrť svojho priateľa Zapatu. Villa so svojimi partizánmi naďalej bojoval za práva obyčajných Mexičanov, no aj jeho životná púť skončila rukou vraha. Podobne ako Zapatu, aj Pancha Villu dostali zradou. Zavraždili ho v roku 1923. Smrťou Zapatu a Pancha Villu sa skončila aj jedna etapa ľudového boja. Vrahovia zabili ich telá, no ich myšlienky a odkaz umlčať nedokázali. Niekto by si myslel, že dnes sa Zapata môže spomínať už len v knihách dejepisu, no strašne by sa mýlil. Píše sa rok 2009 a v štáte Chiapas prebieha ten istý boj, ktorý začal už takmer pred 100 rokmi Zapata. Roľníci opäť bojujú za svoje práva a pre ich inšpiráciu slúžil práve príklad Zapatu. Svoje hnutie pomenovali výstižne zapatisti. Na ich čele stojí subcomandante Marcos. Myšlienky sociálneho boja nikto neumlčí! Preto veľa zdaru zapatisti, váš boj je inšpiráciou pre nás všetkých!

Viva revolucion zapatista!

Zdroj: R.G. Grant: Atentáty